Titul doctor honoris causa UMB udelili prof. Dr. Michalovi Harpáňovi

Vedecká rada UMB v Banskej Bystrici za účasti vedenia univerzity na svojom slávnostnom zasadnutí dňa 15. novembra 2012 udelila titul doctor honoris causa „významnej osobnosti, ktorá sa svojou vedeckou, pedagogickou a prekladateľskou aktivitou spolupodieľa na rozvoji literárnej vedy a translatológie, šírení hodnôt vzdelanosti, humanizmu a kultúry v domácom, krajanskom a medzinárodnom kontexte" – srbskému slovakistovi, literárnemu teoretikovi a prekladateľovi prof. Dr. Michalovi Harpáňovi. Oceneného najprv predstavila prodekanka FF UMB PhDr. Nadežda Zemaníková, PhD. Profesor Harpáň následne priblížil svoj dlhoročný profesionálny a emocionálny vzťah k slovenskej literatúre. Poďakoval sa tiež za možnosť pôsobiť na Filologickej fakulte a Fakulte humanitných vied UMB. Podujatiu predchádzala prednáška prof. Harpáňa na tému Kontexty slovenskej literatúry na Dolnej zemi, ktorú zorganizovala Katedra slovenského jazyka, oddelenie prekladateľstva a tlmočníctva FF UMB. Na prednáške sa zúčastnil prorektor UMB prof. PhDr. Karol Görner, PhD., členovia viacerých katedier FF UMB, študenti a pozvaní hostia.

Michal Harpáň pôsobí na Filozofickej fakulte v Novom Sade, okrem toho prednáša slovenskú literatúru aj na Filologickej fakulte v Belehrade. V rokoch 1997 - 1999 vyučoval na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne a na Pedagogickej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci. Od roku 2005 do roku 2011 pracoval na Univerzite Mateja Bela, najprv na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty, neskôr na Katedre slovenského jazyka a literatúry, oddelení prekladateľstva a tlmočníctva FHV. Na banskobystrickej univerzite prednášal teóriu a dejiny slovenskej literatúry, svetovú literatúru a literárnu komparatistiku. Je členom Obce slovenských spisovateľov, Spolku vojvodinských spisovateľov a Spolku vojvodinských slovakistov.

Hlavným vedecko-pedagogickým zameraním profesora Michala Harpáňa sú teória a dejiny literatúry a literárna komparatistika. Vydal viaceré monografie, štúdie, súbory statí, antológie a doslovy. Spomeňme napríklad diela Priestory imaginácie (1974), Kritické komentáre (1978), Poézia a poetika Michala Babinku (1980), Teória literatúry (1986), ktorá sa v prepracovanom a doplnenom vydaní dočkala ďalších štyroch reedícií v roku 1996, 2004 (dve vydania) a 2009, Premeny rozprávania (1990), O Paľovi Bohušovi (1999), Zápas o identitu (2000), Literárne paradigmy (2004), Texty a kontexty (2004), S literárnou vedou a kritikou (2005), Predslovy a doslovy (2009) a i. Autorova publikácia Teória literatúry je v slovenskom rámci dodnes neprekonanou a jedinou svojho druhu a používa sa ako základná učebnica teórie literatúry na všetkých univerzitách na Slovensku. Profesor Michal Harpáň sa vo svojej publikačnej a vedeckej činnosti okrem literárno-teoretických prác zameriava aj na dejiny literatúry, najmä s dôrazom na súčasnú slovenskú (hlavne medzivojnovú) literatúru so špeciálnym záujmom o súčasnú poéziu. Tento záujem vyvrcholil v najnovších Dejinách slovenskej literatúry (spoluautor, zost. prof. Imrich Sedlák).

Nemenej dôležitý je aj autorov prínos do slovensko-srbských medziliterárnych vzťahov a do kontextu krajanskej literatúry. Je autorom desiatok štúdií komparatívneho charakteru, skúma v nich najmä súvislosti slovenského a srbského básnického nadrealizmu. Vedecký záujem profesora Michala Harpáňa však presahuje len srbský či dolnozemský kontext. Autorove monografie, vedecké štúdie a preklady môžeme vnímať v kontexte vnútroliterárnom (slovenská literatúra v slovenskom kontexte, srbská literatúra v srbskom kontexte), ako i medziliterárnom (v užšom kontexte slovensko-srbské, resp. slovensko-juhoslovanské a v širšom kontexte slovensko-dolnozemské literárne a kultúrne vzťahy). Srbským čitateľom priblížil prostredníctvom svojich prekladov viaceré diela krajanskej či súčasnej slovenskej literatúry (Michal Babinka, Víťazoslav Hronec, Ivan Hudec, Pavel Vilikovský a i.)

Od dolnozemskej slovenskej literatúry k širšiemu mediteránnemu okruhu smeruje kolektívna monografia Kultúrne paralely a diverzity vo filológii, ktorá vyšla na banskobystrickej univerzite. V Harpáňovom tíme sa pri výskume, ako aj pri elaborácii samotnej monografie stretli členovia Oddelenia prekladateľstva a tlmočníctva KSJL FF UMB (Ivan Šuša, Anita Huťková, Eva Čulenová, Ladislav György) a Katedry politológie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB (Patrizia Prando).

Kvalitu vedeckej práce profesora Michala Harpáňa dokumentujú aj ocenenia, ktoré získal: Cena časopisu Nový život za najlepší vedecký príspevok, Cena vydavateľstva Obzor za knihu Poézia a poetika Michala Babinku, Cena Samosprávneho záujmového spoločenstva Vojvodiny za „Teóriu literatúry" (1988), Cena Spolku slovenských spisovateľov za prínos do slovenskej literatúry (1993), Zlatá medaila Filozofickej fakulty UK za pedagogickú a literárnovednú činnosť (1995) Cena Pavla Országha Hviezdoslava za preklad a propagáciu slovenskej literatúry v zahraničí (2000), Vyznamenanie ministra kultúry SR (2004) či Strieborná plaketa ministra zahraničných vecí (2004).

PhDr. Ivan Šuša, Ph.D.