Zimní instruktorský kurs 2010 alebo "Príroda je tichý majster - neustále nám nastavuje zrkadlo"

Veľkú výpovednú hodnotu tohto okrídleného výroku sme si mali možnosť vyskúšať počas 9 dní na pomedzí česko-poľských hraníc sami a doslovne na vlastnej koži. Teplá voda z kohútika, zažaté svetlo stlačením vypínača silou jediného prsta, ale hlavne teplo v zimných mesiacoch v práci či doma sú veci, ktoré v 21. storočí berieme už takmer ako samozrejmosť.

Lenže človek rád posúva svoje hranice ďalej a tak sme aj my dali našej zóne komfortu počas tohto pobytu značne zabrať. Príbytkami sa nám na viac ako týždeň stali indiánske tee-pee (teplota vnich v noci klesala na komfortných -14C) a stany počas 2 dňového hrebeňového pochodu. Vodu sme získavali zo vzdialenejšej studničky po menšom pochode na snežniciach a každodennú hygienu (najmä) najväčším otužilcom zabezpečovala veľká kaďa pri nej, v ktorej voda po niekoľko málo minútach zamŕzala. Naši inštruktori nám šli vzorom v oblasti otužovania a podľa výroku Nevrlého, že „5 vecí človeku zachová diamantové zdravie - ranný popevok, cesnak, beh, ranné umývanie sa studenou vodou a pevná viera v svoje diamantové zdravie" sa každé ráno vrhali do ľadovej vody, aby si svoje diamantové zdravie udržali. Zážitkový kurz v zime má svoje čaro. Nejde však v ňom o klasický survival, teda boj o prežitie, ale najmä o „malebnosť vo všetkom" - v bývaní, stravovaní či predávaní poznatkov. Nám tento kurz priniesol poznanie, že pobyt v zimnej prírode má svoj pôvab ale vyžaduje aj veľkú mieru osobnej zodpovednosti, skúseností a zručnosti. Cesta zážitkovej pedagogiky má svoje opodstatnenie a budúcnosť a veríme,  že čoskoro aj tieto zimné aktivity obohatia ponuku predmetov KTVŠ.

Martin Babiar a Jaroslav Kompán