Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

Životné jubileum profesora Michala Harpáňa

V pondelok 27. októbra oslavuje významné životné jubileum – sedemdesiatku – významný slovenský literárny vedec, prekladateľ, vysokoškolský učiteľ, člen redakčnej rady vedeckého časopisu NOVÁ FILOLOGICKÁ REVUE a náš dlhoročný kolega a priateľ profesor Michal Harpáň.

Michal Harpáň sa narodil v Kysáči v bývalej Juhoslávii. Študoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, odbor juhoslovanská literatúra (1968). Postgraduálne štúdium ukončil na Filologickej fakulte v Belehrade obhajobou magisterskej práce Slovenský a srbský nadrealizmus – paralela (1973), doktorát literárnych vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade na základe obhajoby dizertačnej práce Poézia a poetika Michala Babinku (1978). Od roku 1969 do roku 2013 pracoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, najskôr ako asistent pre slovenskú literatúru a teóriu literatúry, potom ako docent (1979), mimoriadny profesor (1984) a riadny profesor (1989). V rokoch 1884-1986 bol prodekanom pre vedu na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Od roku 1986 je vedúcim katedry slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade v Srbsku, okrem toho prednáša slovenskú literatúru aj na Filologickej fakulte v Belehrade (od roku 1989). V rokoch 1997-99 vyučoval aj na Vysokej  škole pedagogickej v Segedíne v Maďarsku a na Pedagogickej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci v Srbsku. Od roku 2005 do roku 2011 pôsobil aj na Slovensku, konkrétne na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, najprv na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty a po zlúčení katedier na Katedre slovenského jazyka a literatúry, oddelení prekladateľstva a tlmočníctva Fakulty humanitných vied uvedenej univerzity (z ktorého vznikla Katedra translatológie FF UMB). V roku 2012 si prevzal na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici čestný doktorát (doctor honoris causa).

Michal Harpáň sa počas svojej plodnej vedeckej činnosti zaoberal tromi zložkami literárnej vedy – teóriou literatúry (rovnomenná publikácia – Teória literatúry), literárnou kritikou (napr. práca S literárnou vedou a kritikou) i dejinami literatúry (Dejiny slovenskej literatúry II.) – a to jednak syntetizujúco (publikácia Teória literatúry či najnovšie Dejiny slovenskej literatúry), ako i analyticky (Texty a kontexty, O Paľovi Bohušovi, Predslovy a doslovy a i.). Harpáňov vedecký záujem presahuje dolnozemský kontext, autor sa totiž zameriava aj na súčasnú slovenskú (najmä medzivojnovú) literatúru so špeciálnym záujmom o súčasnú poéziu. Tento záujem vyvrcholil v najnovších Dejinách slovenskej literatúry zväzok č. 2, ktorej je spoluautorom.

Katedra translatológie želá oslávencovi predovšetkým veľa zdravia, sily a neúnavnej chuti naďalej vedecky pracovať.

Vážený pán, profesor, milý Michal, VŠETKO NAJLEPŠIE!

                                                                       Kolektív Katedry translatológie FF UMB