Práve v týchto dňoch vyšla nová monografia Evy Čulenovej z Katedry translatológie Filozofickej fakulty UMB, zachytávajúca profesijný život a dielo nášho bývalého kolegu, literárneho vedca a kritika, zakladajúceho člena Kabinetu literárnej komunikácie v Nitre, prvého dekana dnešnej Filozofickej fakulty UKF v Nitre a prvého prodekana pre štúdium Filologickej fakulty UMB v Banskej Bystrici prof. PhDr. Pavla Plutka, CSc. Kniha s názvom Bohém z temnej doby. Pavol Plutko v priestoroch vedy (2016), ktorú vydalo Záhorské osvetové stredisko Senica a vyšla s finančnou podporou Hanko kai karate klubu Senica a Literárneho fondu SR, však nie je biografiou v pravom zmysle; autorka sa snažila v kontexte historicko-spoločenského vývinu akademického prostredia od päťdesiatych rokov 20. storočia doteraz zachytiť profesijný život akademika, vedca, umelca a vysokoškolského pedagóga pôsobiaceho v oblasti literárneho umenia na Slovensku, pričom ukazuje aj pomery, v ktorých takýto človek pracoval a pôsobil. Na pozadí dvoch historických epoch – socializmu a demokracie určovanej komerciou – ukazuje život a (ne)možnosti práce jedného z literárnych vedcov snažiacich sa orientovať slovenské poetické umenie smerom ku skutočnému umeniu a hodnotám. Zároveň sa snaží odhaliť život normálneho človeka v akademickom prostredí a vplyvy, ktoré na neho ako osobu a na jeho prácu pôsobili počas posledných takmer päťdesiatich rokov a postoje spoločnosti k umeniu, najmä literárnemu. Zachytáva historický vývin všetkých edukačných inštitúcií, v ktorých sa Plutko pohyboval: stručne Gymnázia P. Horova v Michalovciach, širšie súčasnej Filozofickej fakulty PU v Prešove, najmä však súčasnej Filozofickej fakulty UKF v Nitre, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej Filologickej fakulty. Následne sa venuje rozvoju banskobystrickej translatológie.
Prof. PhDr. Pavol Plutko, CSc. pochádzal zo skromných pomerov z malej dedinky Šamudovce ležiacej v michalovskom okrese na Zemplíne. Od mladosti sa venoval najmä športu, no zaujímala ho aj literatúra, najmä poézia. Preto v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia študoval na vtedajšej Filologickej fakulte v Prešove slovenský jazyk a literatúru, ktorú skončil ako jeden z jej druhých absolventov. Keďže mu literatúra učarovala, prijal miesto pedagóga na novozaloženom Pedagogickom inštitúte v Nitre (1960), z ktorého sa postupne stala Pedagogická fakulta, neskôr Fakulta humanitných vied; dnes je z nej Filozofická fakulta UKF. Pavol Plutko sa stal jej prvým dekanom a práve v čase, keď sa otvárala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, odišiel do Banskej Bystrice na vtedajšiu novú Filologickú fakultu UMB. Tu zúročil bohaté skúsenosti z rozvoja literárnej komunikácie, no aj translatológie, ktorá sa rozvíjala v rámci tzv. Nitrianskej školy na jeho pracovisku – Kabinete literárnej komunikácie PF v Nitre, ktorého bol spoluzakladateľom. Rozvoj prekladateľstva, tlmočníctva a translatológie presadzoval aj na banskobystrickej fakulte, hoci sám sa venoval najmä literárnokritickej činnosti súčasnej slovenskej poézie a portrétom súčasných slovenských prozaikov.
Menované súvislosti zachytáva nová monografia. Nájsť ju môžete v Národnej knižnici v Martine, v Univerzitnej knižnici v Bratislave, v ŠVK v Banskej Bystrici, v Krajskej knižnici K. Kmeťka v Nitre, v Univerzitnej knižnici v Nitre, v Záhorskej knižnici v Senici, v knižnici KSJK a KSLV FF UMB a v knižnici Katedry translatológie FF UMB.