Z histórie banskobystrickej translatológie
Banskobystrická translatológia inštitucionálne, vedecky a pedagogicky ukotvená na Univerzite Mateja Bela, predstavuje v celoslovenskom kontexte síce najmladšie, no dynamicky sa vyvíjajúce translatologické pracovisko. Študijný odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo a s tým súvisiaci vedecký translatologický výskum sa v Banskej Bystrici realizuje od roku 1997, kedy vznikla Filologická fakulta (FiF) UMB. Jej profilácia sa primárne orientovala na prekladateľskú, tlmočnícku a lingvistickú a literárno-kultúrnu prípravu budúcich translatológov. Pôsobili na nej známe osobnosti z oblasti lingvistiky, translatológie a slovakistiky z mimobystrického prostredia (Ján Vilikovský, Gabriela Miššíková, Alojz Keníž, Ladislav Franek, Daniela Műglová, Taida Nováková, Juraj Dolník, Slavomír Ondrejovič, Mária Žiláková, Juraj Vaňko, Ján Doruľa, Ladislav Bartko, Zuzana Hanudeľová, Marta Pančíková, Emil Horák, Jiří Černý, Ladislav Trup, Ján Taraba, Gyula Varga, Árpád Zimányi), vrátane renomovaných prekladateľov umeleckej literatúry (Ján Vilikovský, Michal Harpáň, František Hruška),literárnej vedy, najmä so zameraním na slovakistiku (Imrich Sedlák, Pavol Plutko, Ján Jurčo, Tomáš Winkler) a slavistiku (Ivo Pospíšil, Andrej Červeňák, Michal Roman, Michal Rohaľ, Sergej Makara, Jaroslav Džoganík), anglistiku a amerikanistiku (Nina Vietorová, Eva Malá, Štefan Baštin), hungaristiku (František Alabán, Margita Laczková) a romanistiku (Štefan Povchanič, Ladislav Lapšanský), ďalší sa na fakulte začali odborne profilovať. Za nosné považujeme i to, že poslucháči študovali (a doteraz študujú) daný jazykový odbor v kontexte kultúry, čo sa reflektuje aj v samotnom názve programu (teda napr. taliansky jazyk a kultúra, ruský jazyk a kultúra a pod.) Vyučovanie prekladateľstva a tlmočníctva zabezpečovali od založenia fakulty katedry anglistiky a amerikanistiky, germanistiky, romanistiky, slovakistiky, slovanských jazykov, hungaristiky a orientalistiky. Kvôli celkovému obrazu vývoja translatológie v Banskej Bystrici je potrebné pripomenúť, že istú dobu sa na Filologickej fakulte vyučoval aj arabský, portugalský, ukrajinský, bulharský (1999-2004), bieloruský (1999-2004) a srbský jazyk (od roku 1999 do roku 2007). Pristavme sa aspoň pri niektorých z nich.
Katedra orientalistiky (pôvodne Katedra arabských a orientálnych jazykov), ktorá zabezpečovala vyučovanie arabského jazyka, kultúry a literatúry, patrila medzi prvých sedem katedier pôvodnej Filologickej fakulty UMB a je spojená najmä s menami Ladislav Drozdík a Karol Sorby. Magisterské štúdium arabčiny sa kombinovalo najmä s angličtinou, nemčinou a francúzštinou. Angličtina zároveň napomáhala pri efektívnejšom využití prameňov pri štúdiu arabistiky. Ďalším jazykom, ktorý sa od roku 1998 študoval v rámci Filologickej fakulty UMB, bola portugalčina v kombinácii s francúzštinou a angličtinou. Tento študijný program nebol v danom období ponúkaný nikde inde na Slovensku. Oddelenie portugalského jazyka viedla Zuzana Chudíková, pôsobili na ňom i Miroslav Lenghardt, Jiří Černý a lektori z Brazílie a Angoly. Fakulta ponúkala i program latinský jazyk a kultúra, ten sa neskôr presunul do spoločného základu pre všetkých budúcich prekladateľov a tlmočníkov.
Pre úplnosť je potrebné uviesť aj podiplomové dvojročné štúdium odborného prekladu na katedrách anglistiky a amerikanistiky, germanistiky a romanistiky (pôvodnej) Fakulty humanitných vied (FHV), ktoré sa realizovalo v rokoch 1999-2010 a v súčasnosti sa uvažuje o jeho obnovení. Toto štúdium, určené záujemcom z praxe, ako aj študentom posledného ročníka druhého stupňa vysokoškolského štúdia, bolo výsledkom medzinárodného projektu slovenských fakúlt (PF UK Bratislava, FF UKF Nitra, FF PU Prešov a FHV UMB Banská Bystrica) a Inštitútu tlmočníctva, prekladateľstva a medzinárodných vzťahov Univerzity Marca Blocha v Štrasburgu. Uvedený projekt sa realizoval s finančnou podporou Britskej rady, Francúzskeho inšitútu a Goetheho inštitútu v Bratislave.
V roku 2007 došlo k fúzii Filologickej fakulty UMB a Fakulty humanitných vied UMB. Študijný odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo ostal zachovaný a začal sa realizovať na Fakulte humanitných vied UMB na šiestich katedrách – Katedra anglistiky a amerikanistiky, Katedra germanistiky, Katedra hungaristiky, Katedra romanistiky, Katedra slovanských jazykov, Katedra slovenského jazyka a literatúry. Pôvodné jazykové katedry Filologickej fakulty sa stali oddeleniami jazykových katedier Fakulty humanitných vied UMB.
Od 1. 1. 2014 sa FHV UMB pretransformovala na Filozofickú fakultu UMB. V rámci novej organizačnej štruktúry vznikla aj Katedra translatológie. Katedra nadviazala na skúsenosti jej pracovníkov, ktorí všetci pôsobili najprv na Filologickej fakulte, neskôr na Oddelení prekladateľstva a tlmočníctva KSJL FHV.
Pripomeňme, že od roku 1997 (až po súčasnosť) sa na banskobystrickej univerzite začal formovať aj komparatívny výskum jednotlivých národných literatúr a ich recepcia v slovenskom prekladovom kontexte. Do rozvoja medziliterárneho procesu na Univerzite Mateja Bela výrazne prispel český literárny vedec a slavista Ivo Pospíšil, dnes sa literárnej komparatistike z hľadiska teórie a dejín venujú Ivan Šuša a Zoran Ardamica. Postupne sa započalo skúmanie a analýza jednotlivých medziliterárnych vzťahov a súvislostí, analógií a diferencií – a to v nasledujúcich reláciách: slovensko-americké medziliterárne vzťahy (Ľubica Pliešovská), slovensko-talianske (Ivan Šuša), slovensko-ruské (Marta Kováčová, Anton Repoň), slovensko-nemecké (Mária Bieliková), slovensko-ukrajinské (Svitlana Pachomovová, Jaroslav Ďzoganík) a slovensko-maďarské medziliterárne vzťahy (František Alabán, Zoltán Németh, Zoran Ardamica). Okrem toho sa najmä do roku 2007 rozvíjali i štúdie v oblasti slovensko-bulharských (Katarína Sedláková), slovensko-bieloruských (Natália Kiseľová) a slovensko-juhoslovanských, najmä srbských (Michal Harpáň a Emil Horák) medziliterárnych vzťahov. V oblasti kontrastívnej, resp. konfrontačnej lingvistiky sa v súčasnosti výskumy orientujú predovšetkým na germanistiku (Eva Schwarzová), polonistiku (Gabriela Olchowa, Anita Račáková), slovakistiku a talianistiku (Ladislav György), čiastočne na arabistiku (Eva Čulenová).
Dodajme, že na fakulte dlhodobo pôsobia aj viacerí zahraniční pedagógovia, ktorí dotvárajú dôležitý medzinárodný kontext FHV UMB a banskobystrickej translatológie – Massimo Arcangeli, Svitlana Pachomovová, Larisa Sugay, Csaba Czeglédi, Urszula Zydek-Bednarczuk, Jan Holeš, JiříChalupa a i. K rozvoju medziuniverzitných vzťahov so zahraničím prispievajú i kontakty FF UMB s veľvyslanectvami a kultúrnymi inštitútmi krajín, ktorých jazyky sa študujú na univerzite.
Fakulta ostala v kontakte aj s mnohými absolventmi. V profesionálnej sfére sa uplatnili ako prekladatelia a tlmočníci, pracovníci v zahraničných firmách, kultúrno-spoločenských organizáciách, v diplomacii či v univerzitnom prostredí. Spomeňme aspoň niektorých, napr. úspešného absolventa študijného programu anglický jazyk a kultúra a arabský jazyk a kultúra, Marka Briešku, ktorý tri roky pôsobil ako lektor slovenského jazyka na univerzite Ain Shams v Káhire. Venuje sa prekladu umeleckých textov z arabčiny do slovenčiny; v roku 2007 v jeho preklade vyšiel román renomovaného egyptského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, Nadžíba Mahfúza Putovanie Ibn Fattúma (Rihlat Ibn Fattuma). Ďalší absolventi odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo z Filologickej fakulty a Fakulty humanitných vied UMB ostali pôsobiť na banskobystrickej univerzite ako vysokoškolskí učitelia (Ivan Šuša, Ľubica Pliešovská, Miroslava Melicherčíková, Martin Djovčoš, Martin Kubuš, Ladislav György, Katarína Dlhošová, Daniela Ovariová, Zuzana Kraviarová), niektorí pôsobili aj na zahraničných univerzitách (Ivan Šuša, Ladislav György). Študentka slovakistiky a anglistiky z Filologickej fakulty Miroslava Singerová reprezentovala Slovensko na Medzinárodnom mládežníckom fóre v Honkongu. Aj súčasní študenti prekladateľstva a tlmočníctva na FHV UMB zaznamenávajú výrazné úspechy, napríklad na celoslovenskej študentskej Prekladateľskej univerziáde.
Viac si prečítate v publikácii autorov Vladimír Biloveský- Ivan Šuša: Banskobystrická translatológia. História-osobnosti-bibliografia“, ktorá vyšla v roku 2012.