Výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka (ďalej SakoCJ) a jej výskum patria medzi prioritné oblasti domácej i zahraničnej slovakistiky. Ich aktuálnosť v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach potvrdzuje aj integrácia cudzincov na Slovensku. Metodické postupy vo výučbe SakoCJ musia byť v súlade s najnovšími vedeckými prístupmi, medzi ktoré patrí aj využívanie korpusovej a počítačovej lingvistiky, zefektívňujúce v posledných desaťročiach výskum v rôznych lingvistických disciplínach. Cieľom projektu je na základe korpusu písaných textov nerodených používateľov slovenčiny opísať chyby vznikajúce v procese učenia sa SakoCJ a preskúmať vzájomné vzťahy medzi druhmi jazykových chýb a rôznymi faktormi vplývajúcimi na učenie sa SakoCJ. Teoretickým pozadím nášho chápania jazykových chýb je teória medzijazyka, podľa ktorej predstavujú jazykové chyby prirodzenú súčasť učenia sa SakoCJ. Práve výskum jazykových chýb a medzijazyka študentov umožní komplexnejší pohľad na proces učenia sa a na metodiku výučby SakoCJ, čím sa skvalitní príprava lektorov SakoCJ. Akvizičný korpus v súčasnosti vytvára Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk pri FiF UK a Oddelenie Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV v Bratislave. Do zberu písaných textov sú okrem centra SAS od roku 2017 zapojené lektoráty slovenského jazyka v zahraničí, ktoré pôsobia pod záštitou MŠVVaŠ SR. Na výskume sa okrem centra SAS budú podieľať odborníci zo špičkových slovakistických pracovísk: z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU v Prešove a z Katedry slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici.