Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Návšteva vzácneho hosťa univerzitného profesora Konrada Paula Liessmanna z Viedenskej univerzity

Konrad Paul Liessmann na pôde Filozofickej fakulty UMB

 

 „Svetové meno mieri k nám na fakultu do Banskej Bystrice!“, zvolali nadšene sociálne siete, keď už bolo potvrdené, že po takmer dvoch rokoch príprav navštívi Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici rakúsky filozof, univerzitný profesor Konrad Paul Liessmann (Universität Wien). Niet divu, iba málo osobností medzinárodného kritického diskurzu vzbudzuje svojimi vedeckými a publicistickými výstupmi podobne vášnivé polemiky v akademickej i laickej verejnosti ako prof. Liessmann.

Jeden z najznámejších európskych intelektuálov a najostrejších kritikov súčasného stavu vzdelanosti v Európe k nám zavítal na pozvanie Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy a Katedry germanistiky Filozofickej fakulty UMB v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0590/16: Literatúra ako literárne konanie a jej konceptualizácia v kľúčových metaforách vzdelávacieho systému.17. apríla 2018 vystúpil na pôde Filozofickej fakulty UMB s prednáškou na tému Was heißt und zu welchem Ende erwirbt man literarische Bildung (Čo je a načo nám je literárne vzdelanie). Názov v origináli odkazoval na známu jenskú inauguračnú prednášku Friedricha Schillera z roku 1789. Entuziazmus, s ktorým vtedajší študenti prijali Schillerove myšlienky, vraj v Jene takmer vyvolal poplach zámockých stráží. V Banskej Bystrici publikum zvedavé na idey autora brilantnej Teorie nevzdělanosti (2008) zaplnilo do posledného miesta veľkú prednáškovú sálu.

Prof. Liessmann svoje poslucháčstvo nesklamal. Schillerove rozlíšenie medzi „filozofickou hlavou“, bádajúcou pre obohatenie ducha, hľadajúcou pravdu nezávisle od účelu či užitočnosti skúmania, a námezdným učencom, ktorý ako odmenu za svoje bádanie očakáva cudzie uznanie, tituly, priazeň mocných či hmotný prospech, poslúžilo Liessmannovi ako východisko pre analýzu deformácií neoliberálnej vzdelávacej politiky a globalizovaných reforiem v oblasti literárneho vzdelávania, prezentovanú aj v jeho najnovšej knihe esejí Bildung als Provokation (Vzdelanie ako provokácia, 2017). Literatúra, kedysi výraz ľudskej slobody, fantázie a tvorivosti, sa orientáciou vzdelávania na kompetencie stala médiom, ktorého význam sa meria iba zhodnotiteľnosťou v sociálnom živote. Sčítanosť, kedysi synonymum vzdelanosti, je privilégiom, ale neprináša žiadny merateľný, kvantifikovateľný úžitok a stáva sa tak v normovanom svete provokáciou. Vzdelaný čitateľ síce dokáže čítať knihy tak, že ho zmenia, zmenia aj jeho jazyk a jeho uvažovanie o svete, tento formujúci účinok sa však podľa Liessmanna nedá plánovať ani prognózovať. Literárne vzdelanie si vyžaduje imaginatívnu formu čítania, ktorú nemožno redukovať na istú techniku alebo kompetenciu. Rozvoj čítania ako formy tvorby a osvojovania si sveta sa nedá dosiahnuť ani digitalizáciou škôl, záujem o literatúru nedokážu vzbudiť digitálne prístroje či aplikácie. Digitalizované vydania klasikov sú vo svojej dostupnosti síce prínosné, ale neoslovia  bežného užívateľa internetu siahajúceho automaticky po vyhľadávači a preferujúceho výlučne informovanosť. Liessmann svoju oduševnenú polemickú prednášku uzavrel riskantnou tézou, že fundované literárne vzdelanie, opierajúce sa napríklad o európsky literárny kánon, by posilneniu európskeho povedomia prospelo viac ako Bolonský proces a jeho byrokracia. „Skúsenosť európskosti ako čitateľská skúsenosť – čo by hovorilo proti tomu? Pretože kde by bolo viac Európy ako v Dantem a Shakespearovi, Cervantesovi a Goethem, Flaubertovi a Ibsenovi, Dostojevskom a Thomasovi Mannovi?“ Rezignovanie na humanistický koncept vzdelávania vedie podľa Liessmanna Európu do intelektuálnej krízy.

Bohatá diskusia nasledujúca po prednáške otvorila ďalšie aspekty procesov inštrumentalizácie vzdelávania, za ktorými sa neraz skrývajú politické a ekonomické záujmy. Úvahy o budúcnosti (najmä vysokoškolského) vzdelávania, jej hrozbách a o možnosti vplyvu univerzitných predstaviteľov na vzdelávaciu politiku boli tiež leitmotívom rozhovorov počas prijatia prof. Liessmanna u rektora UMB.    

Pri príchode na prednášku zaujali prof. Liessmanna na asfalte pred vstupom do budovy Filozofickej fakulty UMB podpisy našich absolventov s nápisom v nemčine: „Das Leben ist zu kurz, um Deutsch zu lernen“ (Život je príliš krátky na to, aby sa človek naučil po nemecky). Pre všetkých tých, ktorí to ešte nestihli, bola Liessmannova prednáška a diskusia simultánne tlmočená z nemeckého do slovenského jazyka. Bez jazykovej bariéry tak mohlo publikum rôznych vedných zameraní a rôznych vekových kategórií zažiť podujatie s vedcom európskej úrovne, ktoré zvýraznilo v súčasnosti často spochybňovanú relevanciu humanitných vied a ich úlohu pri porozumení svetu.

 

Nadežda Zemaníková

Autorka fotografií: Irena Dimova