Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

Konferencia Patrimonium, kultúra, pohostinnosť

Správa o medzinárodnej konferencii Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania, Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica, 19.-20. september 2012, Slovenská republika.

Výskum v oblasti cirkevných dejín má v našom priestore významný dlh, ktorý vznikol zanedbaním duchovnej stránky života zo strany marxistickej historiografie. Historici sa preto pokúšajú tento hendikep odstrániť, čo sa im darí aj prostredníctvom vedeckých konferencií.

Správa o medzinárodnej konferencii Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania, Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica, 19.-20. september 2012, Slovenská republika.
Výskum v oblasti cirkevných dejín má v našom priestore významný dlh, ktorý vznikol zanedbaním duchovnej stránky života zo strany marxistickej historiografie. Historici sa preto pokúšajú tento hendikep odstrániť, čo sa im darí aj prostredníctvom vedeckých konferencií.
V dňoch 19.–20. septembra 2012 sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania. Toto vedecké podujatie bolo zorganizované miestnou Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela a Opactwom Benedyktynów w Tyńcu z Poľska. Partnermi podujatia boli aj mnísi z rehole svätého Benedikta v Sampore (Slovensko), Magyar Bencés Kongregáció Pannonhalmi Főapátság (Maďarsko) a Benediktinského arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty z Prahy (Česko). Konferencia sa uskutočnila s podporou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a s finančným prispením nadácie Visegrad Fund.
Vedecká konferencia sa začala v poludňajších hodinách 19. septembra a jej úvod bol zameraný na patrimónium. Kvôli prehľadnosti bol rozdelený do niekoľkých tematických blokov, pričom prvý bol nazvaný Regula ako fundament. V jeho rámci boli prednesené príspevky Aleša Vondrovca OSB z Benediktínskeho arciopátstva z Břevnova pod názvom Pohostinnost v pozdní antice a Řehole Benediktova a príspevok s názvom Reguła św. Benedykta a życie świeckie, ktorý predniesol Włodzimierz Zatorski OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu. Druhý prednáškový blok bol nazvaný Dlhé trvanie – Benediktínske fundácie v krajinách stredo-východnej Európy. Boli prednesené štyri príspevky: Michala Gronowskiego OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu s názvom Fundacje benedyktyńskie w Polsce, Vincenta Múcsku z Univerzity Komenského v Bratislave s názvom Benediktínske kláštory v Uhorsku a na Slovensku, Dušana Foltýna z Karlovej univerzity v Prahe s názvom Benediktínské fundace v Čechách a napokon príspevok Norberta Kmeťa z Ústavu politických vied SAV v Bratislave s názvom Likvidácia kláštorov a politika komunistického režimu voči reholiam v Československu. Nasledovala krátka obedná prestávka a po nej blok prednášok pod názvom Architektúra a umenie, v rámci ktorého vystúpili Marcin Szyma (Instytut Historii Sztuki Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków) s príspevkom Krużganki w klasztorach benedyktyńskich w średniowiecznej Polsce a dve slovenské kunsthistoričky z Krajského pamiatkového úradu z Bratislavy, Michaela Kalinová s príspevkom Benediktínske kláštory na Slovensku a ich pamiatkové hodnoty a Naďa Kirinovičová so štúdiou Prehľad pamiatkových obnov benediktínskych kláštorov na Slovensku. Z časových dôvodov bez diskusie bol zaradený aj posledný blok prvého konferenčného dňa pod názvom Hmotné pamiatky. Tu predniesli svoje príspevky dvaja archeológovia: Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý sa venoval najnovším archeologickým výskumom zoborského kláštora v Nitre a Michal Slivka z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venoval archeologickým výskumom benediktínskych kláštorov na území Slovenska. Prvý deň konferencie bol zakončený krátkou diskusiou a prehliadkou pamiatok mesta Banská Bystrica, ktorú realizoval Vladimír Sklenka zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
Druhý deň vedeckej konferencie sa zameriaval na pohostinnosť a opäť bol rozdelený do niekoľkých tematických celkov. Prvý sa volal Pohostinnosť v praxi, kde vystúpili dvaja prednášajúci: O. Jozef Brodňanský OSB z Kláštora Premenenia Pána zo Sampora a br. Mateusz Zduński OSB z benediktínskeho kláštora z Biskupowa. Ich príspevky mali názvy Benediktínska pohostinnosť v Sampore a Budująca wzajemność – doświadczenie rekolekcji w Klasztorze Zwiastowania w Biskupowie. Druhý blok mal názov Turistika a vystúpili v ňom Ákos Pottyondy z Bencés Főapátság z Pannonhalmy s príspevkom pod názvom Use vs. protection - Sustainable development of the 1000 years old Benedictine Monastery of Pannonhalm, Marta Sztwiertnia z Benedyktyńskiego Instytut Kultury, Tyniec s príspevkom pod názvom Rozwój ruchu turystycznego w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu a napokon Jan Školník z Agentury pro rozvoj CHKO Broumovska z Broumova s referátom Klášter Broumov – projekt Vzdělávací a kulturní centrum Broumov a současné aktivity na cestě k jeho realizaci. Podobný príspevok, no o využití kláštora na Skalke, predniesol Pavol Plško (N. F. Beňadik, Skalka pri Trenčíne). Posledným tematickým blokom bol Infraštruktúra a v jeho rámci odzneli opäť dva príspevky: Odbudowa Wielkiej Ruiny w latach 2006 – 2008 w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu oraz wizje i plany na przyszłość a Obnova benediktínskeho života na Slovensku. Ich autormi boli Br. Józef Kanik OSB z Opactwa Benedyktynów w Tyńcu a Br. Michal Mária Kukuča OSB z kláštora Premenenia Pána zo Sampora.
Konferencia bola ukončená v popoludňajších hodinách a na záver sa jej účastníci zúčastnili exkurzie na Pustý hrad neďaleko Zvolena. Zoznámili sa so súčasným stavom archeologického výskumu, o čom referoval archeológ Ján Beliak, o histórii objektu referoval Pavol Maliniak.
Miroslav Huťka (vyšlo v časopise Kultúrne dejiny 2/2012, s. 327-329)Správa o medzinárodnej konferencii Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania, Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica, 19.-20. september 2012, Slovenská republika.Výskum v oblasti cirkevných dejín má v našom priestore významný dlh, ktorý vznikol zanedbaním duchovnej stránky života zo strany marxistickej historiografie. Historici sa preto pokúšajú tento hendikep odstrániť, čo sa im darí aj prostredníctvom vedeckých konferencií.

V dňoch 19.–20. septembra 2012 sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania. Toto vedecké podujatie bolo zorganizované miestnou Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela a Opactwom Benedyktynów w Tyńcu z Poľska. Partnermi podujatia boli aj mnísi z rehole svätého Benedikta v Sampore (Slovensko), Magyar Bencés Kongregáció Pannonhalmi Főapátság (Maďarsko) a Benediktinského arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty z Prahy (Česko). Konferencia sa uskutočnila s podporou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a s finančným prispením nadácie Visegrad Fund.

Program konferencie si môžete pozrieť tu...

 

Vedecká konferencia sa začala v poludňajších hodinách 19. septembra a jej úvod bol zameraný na patrimónium. Kvôli prehľadnosti bol rozdelený do niekoľkých tematických blokov, pričom prvý bol nazvaný Regula ako fundament. V jeho rámci boli prednesené príspevky Aleša Vondrovca OSB z Benediktínskeho arciopátstva z Břevnova pod názvom Pohostinnost v pozdní antice a Řehole Benediktova a príspevok s názvom Reguła św. Benedykta a życie świeckie, ktorý predniesol Włodzimierz Zatorski OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu. Druhý prednáškový blok bol nazvaný Dlhé trvanie – Benediktínske fundácie v krajinách stredo-východnej Európy. Boli prednesené štyri príspevky: Michala Gronowskiego OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu s názvom Fundacje benedyktyńskie w Polsce, Vincenta Múcsku z Univerzity Komenského v Bratislave s názvom Benediktínske kláštory v Uhorsku a na Slovensku, Dušana Foltýna z Karlovej univerzity v Prahe s názvom Benediktínské fundace v Čechách a napokon príspevok Norberta Kmeťa z Ústavu politických vied SAV v Bratislave s názvom Likvidácia kláštorov a politika komunistického režimu voči reholiam v Československu. Nasledovala krátka obedná prestávka a po nej blok prednášok pod názvom Architektúra a umenie, v rámci ktorého vystúpili Marcin Szyma (Instytut Historii Sztuki Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków) s príspevkom Krużganki w klasztorach benedyktyńskich w średniowiecznej Polsce a dve slovenské kunsthistoričky z Krajského pamiatkového úradu z Bratislavy, Michaela Kalinová s príspevkom Benediktínske kláštory na Slovensku a ich pamiatkové hodnoty a Naďa Kirinovičová so štúdiou Prehľad pamiatkových obnov benediktínskych kláštorov na Slovensku. Z časových dôvodov bez diskusie bol zaradený aj posledný blok prvého konferenčného dňa pod názvom Hmotné pamiatky. Tu predniesli svoje príspevky dvaja archeológovia: Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý sa venoval najnovším archeologickým výskumom zoborského kláštora v Nitre a Michal Slivka z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venoval archeologickým výskumom benediktínskych kláštorov na území Slovenska. Prvý deň konferencie bol zakončený krátkou diskusiou a prehliadkou pamiatok mesta Banská Bystrica, ktorú realizoval Vladimír Sklenka zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.

 

Druhý deň vedeckej konferencie sa zameriaval na pohostinnosť a opäť bol rozdelený do niekoľkých tematických celkov. Prvý sa volal Pohostinnosť v praxi, kde vystúpili dvaja prednášajúci: O. Jozef Brodňanský OSB z Kláštora Premenenia Pána zo Sampora a br. Mateusz Zduński OSB z benediktínskeho kláštora z Biskupowa. Ich príspevky mali názvy Benediktínska pohostinnosť v Sampore a Budująca wzajemność – doświadczenie rekolekcji w Klasztorze Zwiastowania w Biskupowie. Druhý blok mal názov Turistika a vystúpili v ňom Ákos Pottyondy z Bencés Főapátság z Pannonhalmy s príspevkom pod názvom Use vs. protection - Sustainable development of the 1000 years old Benedictine Monastery of Pannonhalm, Marta Sztwiertnia z Benedyktyńskiego Instytut Kultury, Tyniec s príspevkom pod názvom Rozwój ruchu turystycznego w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu a napokon Jan Školník z Agentury pro rozvoj CHKO Broumovska z Broumova s referátom Klášter Broumov – projekt Vzdělávací a kulturní centrum Broumov a současné aktivity na cestě k jeho realizaci. Podobný príspevok, no o využití kláštora na Skalke, predniesol Pavol Plško (N. F. Beňadik, Skalka pri Trenčíne). Posledným tematickým blokom bol Infraštruktúra a v jeho rámci odzneli opäť dva príspevky: Odbudowa Wielkiej Ruiny w latach 2006 – 2008 w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu oraz wizje i plany na przyszłość a Obnova benediktínskeho života na Slovensku. Ich autormi boli Br. Józef Kanik OSB z Opactwa Benedyktynów w Tyńcu a Br. Michal Mária Kukuča OSB z kláštora Premenenia Pána zo Sampora.

 

Konferencia bola ukončená v popoludňajších hodinách a na záver sa jej účastníci zúčastnili exkurzie na Pustý hrad neďaleko Zvolena. Zoznámili sa so súčasným stavom archeologického výskumu, o čom referoval archeológ Ján Beliak, o histórii objektu referoval Pavol Maliniak.

Miroslav Huťka (vyšlo v časopise Kultúrne dejiny 2/2012, s. 327-329)