Konferencia Pohanstvo a kresťanstvo

Z iniciatívy Katedry histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (R. Kožiaka) v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku sa v dňoch 5.-6. februára 2003 konala v Banskej Bystrici medzinárodná multidisciplinárna konferencia "Pohanstvo a kresťanstvo", venovaná problematike uvedenej v názve podujatia. Konferenciu otvorili vedúci obidvoch katedier, Doc. PhDr.Vladimír Varinský, CSc. a Prof. PhDr. Mária Novotná, DrSc., úvodný referát predniesol Mgr. Rastislav Kožiak.

  Program konferencie vo formáte PDF si stiahnete tu...

Demokratické zmeny vo východnej Európe po roku 1989 otvorili cestu k voľnému prístupu k západnej literatúre a umožnili vedeckému bádaniu slobodnú výmenu informácií aj na poli cirkevnej a náboženskej problematiky. Polstoročie absencie výskumu cirkevných dejín v slovenskej historiografii môže pomôcť preklenúť najmä multidisciplinárny výskum za pomoci využitia výsledkov zahraničnej vedy. Poriadanie odborných konferencií a kolokvií s aktuálnou výmenou nových poznatkov je ďalšou z možností rýchleho napredovania a odstraňovania chýb minulosti. Kým v zahraničí existuje tradícia v konaní konferencií na báze multidisciplinárneho a ekumenického dialógu, v domácom prostredí sa iba začína budovať. V poradí už druhé podujatie tohto druhu na UMB v Banskej Bystrici je sľubným začiatkom. Je venované problematike pohanstva a kresťanstva, ich vzájomným koreláciám v rôznych historických obdobiach.

Po prínosnej konferencii "Rehole a kláštory v stredoveku" s publikovanými referátmi v rovnomennom zborníku, konanej v roku 1999 na pôde UMB v Banskej Bystrici sa aj toto, podujatie stretlo s veľkým záujmom. Okrem renomovaných odborníkov na cirkevné dejiny sa ho zúčastnila aj početne zastúpená generácia mladých bádateľov z rôznych spoločenskovedných, filologických a teologických odborov zo Slovenska i zo zahraničia (Poľska, Čiech, Maďarska a Nemecka).
Rokovanie bolo rozdelené na dva dni, počas ktorých odznelo 22 referátov zostavených do šiestich tematických okruhov. V prvom bloku odzneli referáty venované dielam neskorej antiky: B. Panis (Tertullianus a svet antiky), E. Jirkal (Lactantiovo De mortibus persecutorum a 2. kniha Makabejská), M. Babic (Pohanská filozofická terminológia v diele Aurelia Augustína), K. Šotkovská (Prostriedky poznania nadzmyslových právd v diele sv. Augustína Soliloquia).

V  druhom bloku boli prednesené štyri fundované príspevky historikov, týkajúce sa problematiky počiatkov kresťanstva na teritóriu Európy: J. Nemeš (Vznik kresťanského modelu aktívneho a kontemplatívneho života na Západe - dielo Kassiána), P. Boroń (Slowiańskie wiece a decyzja o przyjęciu chrześcijaństwa), M. Hurbanič (Byzantská ideológia v misijnej metodike 9. storočia; Bulharsko, Veľká Morava, Rus) a V. Múcska (Kresťanský uhorský štát 11. storočia v zápasoch proti pohanstvu). Najmä posledný referát vyvolal živú diskusiu medzi kolegami, pretože názory na šírenie a prijatie kresťanstva v strednej Európe nie sú jednotné.
Doménou archeológov sa stal tretí blok s referátmi H. Chorváthovej (Prehľad doterajších interpretácií vzťahu pohanstva a kresťanstva vo včasnom stredoveku), D. Staššíkovej-Štukovskej (Pohanstvo a kresťanstvo - k vybraným prejavom vo včasnostredovekých pohrebiskách), M. Slivku (K náboženskému synkretizmu v Strednej Európe) a J. Ungera (Hroby v intravilánu jako projev změny náboženství). Väčšina kolegov doplnila príspevky premietnutím farebných diapozitívov. Ako ukázali prednesené referáty, existujú rezervy v interdisciplinárnej spolupráci historických odborov aj pri riešení problematiky nadstavbových vzťahov jednotlivých kultúrnych spoločenstiev.
Dva zaujímavé referáty v štvrtom bloku predniesli P. Haviernik (K možným vzťahom bogomilstva a predkresťanského náboženstva v Bulharsku) a I. Varšo (Odraz extrémnych religióznych praktík v stredolatinskej homiletike).
Prvý deň konferencie ukončil referát K. Reichenbachovej (Kosáky v hroboch včasného a vrcholného stredoveku). Diskusia k predneseným príspevkom pokračovala aj počas večerného stretnutia v kuloároch.

V druhom dni sa prelínali referáty z oblasti etnológie a teológie. Prvým bol príspevok P. Maliniaka a B. Ulašina (Vlk v stredovekej ľudovej kultúre na Slovensku). Tematicky zaujímavým bol referát G. Hunčagu , OP (Dominikáni a misie v Latinskej a Strednej Amerike v 16. storočí), ktorý bol doplnený farebnými diapozitívmi. Precízne boli spracované príspevky I. Nagya (Profánnosť v myslení kresťanských humanistov) a Š. Rácza (Pribina v maďarskej historiografii 19. storočia). Zaujal aj referát J. Gembického (Zvony v pohľade prelínania kresťanského a "pohanského" - magického), podfarbený nahrávkami zvuku zvonov. Nevšedný pohľad teológa M. Mikolášika na otázky sekularizácie priniesol jeho príspevok (Znamená sekularizácia odklon od kresťanstva?). Posledný prednesený referát neprítomného I. Chalupeckého (Relikty bosorátstva na Spiši v 19. storočí) ukončil jednanie konferencie.

Pracovná atmosféra v priateľskom ovzduší sa niesla po celé dva dni v rokovacej sieni i na večernom spoločenskom posedení. Organizátori zvládli celý priebeh podujatia na výbornú, o čom svedčili slová uznania a spokojnosti z úst všetkých prednášajúcich i početných poslucháčov. Aj z  tejto druhej konferencie vyšiel zborník príspevkov.

PhDr.  Marta Mácelová