Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

Konferencia History and Translation Network (Siete pre históriu a preklad) 2024 na Univerzite v Grazi

11. – 14. september 2024


Sieť histórie a prekladu (HTN) bola založená v roku 2021 ako reakcia na rastúce uznanie a záujem o históriu prekladu a tlmočenia v translatológii aj v histórii. Odvtedy sieť združuje globálnu komunitu vedcov a odborníkov z praxe z rôznych disciplín, ktorí zdieľajú presvedčenie, že akty prekladu a tlmočenia sú kľúčom k tvorbe dejín a že zohľadnenie ich historického kontextu je nevyhnutné na pochopenie týchto činností. Jedným z hlavných cieľov siete je podporovať inter- a transdisciplinárnu spoluprácu a dialóg o metodologických a koncepčných aspektoch výskumu prostredníctvom konferencií a iných podujatí. Táto vízia sa potvrdila na prvej konferencii HTN v estónskom Tallinne v máji 2022, na ktorej sa zúčastnili aj Martin Djovčoš a Oleksandr Kalnychenko z našej univerzity, a na následnom online podujatí v máji 2023, ktoré poukázalo na zjavný dopyt po takýchto platformách spolupráce.

Cieľom HTN 2024 Graz bolo pokračovať vo výmene, ktorá sa začala na týchto dvoch podujatiach.  Konferencia s tematickým zameraním „História - preklad - politika“ zdôraznila chápanie prekladu a tlmočenia ako historicky a politicky kontextualizovaných činností, ktoré majú potenciál prispieť ku kultúrnemu a spoločenskému transferu a zmene. Na konferencii sa skúmal vplyv politiky na tieto činnosti a to, ako môže prekladateľská politika pôsobiť ako katalyzátor zmien v konkrétnych kontextoch. Vychádzajúc z predpokladu, že preklad je nielen dôležitým prvkom historickej analýzy, ale aj historicky podmienenou praxou, na konferencii dominovali príspevky, ktoré sa zaoberali úlohou prekladateľov a príslušných inštitúcií ako činiteľov alebo subjektov zmeny. Okrem toho odzneli príspevky, ktoré skúmali prípady prekladu a tlmočenia, ktoré vyvolávajú zmeny v prevládajúcej dynamike ekonomickej, politickej, náboženskej alebo spoločenskej moci a zároveň čelia obmedzeniam, ktoré im kladú.

Na konferencii na Univerzite v Grazi sa zúčastnilo množstvo výskumníkov z celého sveta. Program bol postavený na všeobecnej téme interakcie prekladu s históriou a politikou (História - Preklad - Politika) a bol rozdelený do 4 dní - od 11. do 14. septembra - počas ktorých sa uskutočnilo 21 panelov a približne sto samostatných príspevkov. Tri plenárne príspevky (každý deň jeden) predniesla Carla MEREU KEATING v príspevku Audiovizuálny preklad naprieč nacionalistickými mediálnymi režimami, v ktorom skúmala súčasný stav výskumu audiovizuálneho prekladu (AVT) na priesečníku politiky 20. storočia a spôsoby, akými vedci skúmali a dokumentovali politické uplatnenie praktík audiovizuálneho prekladu v rôznych národných mediálnych režimoch, a to na príkladoch z medzivojnového obdobia až po súčasnosť; Vicente L. RAFAEL v príspevku „Slová farby pulzujúceho mäsa“: Frantza Fanona (The Biopolitics of Translation in Frantz Fanon) skúmal vzťah medzi prekladom a inštitúciou imperiálnej nadvlády, ako aj odpor voči nej zo strany rôznych jazykových a sociálnych skupín, pričom túto históriu spresnil zvážením špecifických biopolitických formácií v koloniálnom preklade, ktoré sa nachádzajú v dielach Frantza Fanona, najmä vo vzťahu k jazyku, rase a dekolonizácii; a Natalie ROTHMAN – Between Diplomacy and Diplomatics: V jej prednáške sa skúmala povaha ranonovovekého diplomatického prekladu vo všeobecnosti a úloha prekladateľov a tlmočníkov pri vytváraní rozsiahlych diplomatických archívov v ranom novoveku, najmä na príklade drahománskych prekladateľov, ktorí pôsobili v benátskej diplomatickej kancelárii v Istanbule a na benátsko-osmanskej hranici v Dalmácii.

Mnohé z prípadových štúdií prezentovaných na konferencii naznačili, že štúdium politickej orientácie, náboženského presvedčenia alebo príslušnosti k určitým sociálnym skupinám je nevyhnutné na pochopenie rozhodnutí prekladateľov. Preto sa v mnohých prácach analyzovala úloha prekladateľov ako šíriteľov politických ideológií a tvorcov literárneho kánonu alebo kultúrnej identity. Našu univerzitu na konferencii reprezentovali doktorka Marianna Bachledová, ktorá vystúpila s príspevkom Literárny preklad a vydavateľské praktiky počas normalizácie v Československu, a Oleksandr Kalnychenko, ktorý bol pozvaný do panelu Re-siting Translation Theories, ktorý zostavili Brian Baer (Kent State University) a Philipp Hofeneder (Karl-Franzens-University).

Teórie zvyčajne slúžia na podporu vlastnej vedeckej práce a dávajú jej určitú koncepčnú orientáciu. To znamená, že majú konkrétne praktické uplatnenie. Teórie majú zároveň svoju vlastnú históriu, a preto ich možno skúmať v kontexte genealógií poznania, konceptuálnych a disciplinárnych dejín. V oblasti translatológie sa historiografickému aspektu teórií prekladu venovala len okrajová pozornosť. V paneli Re-siting Translation Theories sa skúmali relevantné teórie translatológie ako historické fenomény, pričom sa nastoľujú otázky o ich pôvode, recepcii a trvalom význame, ako aj o vzťahu medzi ich koreňmi a vývojovými cestami. V paneli vystúpili Brian Baer s príspevkom Zrod disciplíny: Sovietska translatológia v 20. rokoch 20. storočia, v ktorom tvrdil, že zrod a inštitucionalizácia translatológie sa uskutočnili v 20. rokoch 20. storočia v ZSSR (Rusko a Ukrajina), Oleksandr Kalnychenko – Diskusia o homologickom a analogickom preklade na Ukrajine v rokoch 1927 - 1931: jeho korene a ďalšie paralely a Rafael SCHÖGLER & Christina KORAK s príspevkom Eugene Nida, ktorý ponúkol protiklad k prevládajúcej interpretácii názorov Eugena Nidu v translatológii.

Kalnychenkov referát Diskusia o homologickom a analogickom preklade na Ukrajine v rokoch 1927-1931: jej korene a ďalšie paralely je venovaný teoretickej diskusii z konca 20. a začiatku 30. rokov 20. storočia na Ukrajine o výbere metódy literárneho prekladu. Diskusia sa začala v roku 1927 esejou Volodymyra Deržavyna Problém básnického prekladu. Do diskusie sa zapojili Hryhorij Maifet, Mykola Zerov, Oleksandr Finkel a Ivan Kulyk. Ukrajinská diskusia vyvolala aj istú reakciu ruských vedcov Andreja Fiodorova a Dmitrija Usova. Diskusia sa sústredila na to, či má byť preklad analógiou originálu (preklad orientovaný na materinský jazyk alebo analogický preklad), alebo jeho štylizáciou (preklad orientovaný na cudzí jazyk alebo homologický/štylizujúci preklad, v Deržavinovej terminológii), pričom posledná možnosť sa vzťahuje len na kanonické literárne diela. Hoci záver o orientácii prekladateľa buď na formu východiskového textu, alebo na čitateľa cieľovej kultúry sa v niektorých vyjadreniach objavil už skôr (sv. Hieronymus, Schleiermacher, Fedorov), stanovenie prekladateľských extrémov v tejto diskusii, ktoré určujú konkrétnu prekladateľskú stratégiu, sa stalo jedným zo základných pozorovaní v translatológii. Deržavin sa vo svojich prameňoch priamo odvoláva na lingvistické názory Alexandra Potebného, ktorý sa stotožnil s názorom W. von Humboldta, že niektoré texty by si mali zachovať cudzí nádych, aby sa transformovala cieľová kultúra. Ďalším zdrojom myšlienok bola pre Deržavina Balliho štylistika, z ktorej Deržavin odvodil myšlienku funkcií jazyka.

Žiaľ, pamäť na túto diskusiu bola z politických dôvodov vymazaná, takže v budúcnosti môžeme hovoriť len o určitých paralelách (korelácia medzi typmi textov a prekladateľskými metódami u Ricea, zdrojová norma u Tourého, domestikácia a smilstvo u Venutiho). Holmes používal aj termíny homologický a analogický preklad, pričom homologický preklad chápal ako preklad, ktorý sa snaží zachovať formu na úkor funkcie, a naopak, analogický preklad ako preklad, ktorý zachováva skôr funkciu než formu.

Slovensko zastupovala aj Eva Spišiaková z Nitry s príspevkom Umenie, z ktorého autorita urobila jazyk: Preklad Shakespearovho Sonetu 66 v komunistickom Československu.

Na konferencii sa zúčastnilo mnoho známych prekladateľov, medzi nimi Theo Hermans, Lieven D'hulst, Yves Gambier, Franz Pöchhacker, Georges L. Bastin, Outi Paloposki, Şehnaz Tahir Gürçağlar, Luc van Doorslaer, Kathryn Batchelor, Carol O'Sullivan, Nike K. Pokorn, Hilary Footitt, Karen Bennett, Julie Boéri, Sue-Ann Harding, Haidee Kotze, Kayoko Takeda, Małgorzata Tryuk, Susanna Witt, Anne Lange a mnoho ďalších.

Konferenciu zorganizovali Pekka Kujamäki, Hanna Blum, Nadja Grbic, Gernot Hebenstreit, Rafael Schögler, Daniele Monticelli a Christopher Rundle.

Viac informácií o témach prezentácií nájdete v zborníku abstraktov uverejnenom na webovej stránke konferencie.