Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy opäť na cestách 

Zimný semester na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF UMB už tradične začína balením batožiny a nasadaním do autobusu. Literárna exkurzia, ktorá sa konala v termíne 19. – 24. 9. 2025, tento rok zaviedla študentky a študentov rozličných fakúlt univerzity do Rumunska, rozmanitej krajiny plnej histórie, veľkých miest i malebných dediniek, no aj nespútanej prírody karpatských hôr. Región Sedmohradska, známeho aj pod názvom Transylvánia, doplnila návšteva obce Nová Huta. Ako to teda vyzerá, keď sa semester odštartuje na cestách? 

Obávaný gróf Drakula, „karpatský génius“ Nicolae Ceaușescu spolu so ženou Elenou, spisovatelia ako Ivan Krasko, Jozef Gregor Tajovský, Eugène Ionesco či Tristan Tzara a do toho históriou nasiaknuté hrady a zámky rodu Korvínovcov a Huňadyovcov či prastaré obydlia Slovákov žijúcich v Rumunsku – s tým všetkým sa táto krajina a predovšetkým región Sedmohradska neodbytne spája. 

Prvý deň sme sa po návšteve Hradu Hunedoara, známeho aj ako Korvínov hrad, nechali očariť mestom Sibiu, v ktorom sme mohli pozorovať energický život miestnych obyvateľov prechádzajúcich sa popri miestnych katedrálach či ponad Most klamárov. Kľukatou cestou pohorím Făgăraș sme sa na druhý deň dostali až k jazeru Bâlea a k nádherným výhľadom z najvyššieho a najrozľahlejšieho pohoria Rumunska. Pri horských chatách bolo cítiť vôňu trdelníkov a pečúcich sa klobás a od drobných obchodíkov s medom či rumunskými sorbetmi sa nedali odtrhnúť oči. 

Z hôr sme zišli do cirsterciánskeho opátstva Cârța, kde sme mali možnosť stíchnuť a ponoriť sa aspoň na chvíľku do seba. Odhalené kamenné múry opátstva, ktoré už dávno neprikrýva strecha, akoby pripomínali pominuteľnosť vecí. Z tichej a pokojnej Cârțy nasledoval krátky presun do unikátneho opevneného kostola v obci Prejmer, ktorý dodnes dýcha históriou transylvánskych Sasov. Večer sme strávili v Brașove, v meste, ktoré dlho nieslo názov „Stalinovo mesto“. Nápis „Stalin“ sa kedysi dokonca týčil nad mestom na hore Tampa – dnes ho nahrádza takmer hollywoodsky nápis so súčasným názvom mesta. Brașov sa však spája aj s našou literatúrou, a to predovšetkým so životom básnika Ivana Kraska, ktorý v ňom maturoval. 

S mestom sme sa rozlúčili za spevu tisícok ľudí, ktorí si na hlavnom námestí užívali koncert – opäť sme mohli cítiť energiu miestnych, ktorá z miest spravila sídla sršiace životom a identitou, nie len turistické atrakcie. Výbornú atmosféru v sebe niesol aj spoločný večer s československými hitmi v horách hneď za Brașovom. 

Ďalšou zastávkou bolo mesto Sighişoara, v ktorom sme mohli nahliadnuť do Drakulovej izby, prejsť sa vydláždenými uličkami či sadnúť si na papanași, tradičný rumunský dezert podobný našim šiškám. Postupovali sme však ďalej, čakalo nás mesto Kluž neodbytne späté nielen s koložvárskou kapustou, no aj so spomínanou históriou rodu Korvínovcov. Priamo v centre mesta si tak tradičnú koložvársku či sarmale môžete dopriať priamo pri rodnom dome Mateja Korvína. Mesto Kluž sa však spája aj so slovenskou literárnou vedkyňou Alžbetou Göllnerovou Gwerkovou, ktorá v ňom strávila jeden zo svojich študijných pobytov. 

Ďalšie ráno sme sa vybrali do Saliny Turdy, unikátnej soľnej bane, ktorá v sebe spája aj múzeum a zábavný park. Rozsiahla jaskyňa s hĺbkou 120 metrov mnohým vyrazila dych, a to nielen svojou hĺbkou, ale aj futuristicky pôsobiacimi inštaláciami. Boli však aj tí, ktorí v nej, naopak, dýchali zhlboka – Salina Turda totiž slúži aj na liečbu ochorení dýchacích ciest. 

Exkurziu sme ukončili v Novej Hute, obci s najväčším podielom slovenského obyvateľstva v Rumunsku. Počas prehliadky miestneho skanzenu, sprevádzaní jedným z miestnych Slovákov, sme mohli vyskúšať čerstvo napečené buchty či pozorovať ukážku remeselného sklárskeho umenia, vďaka ktorému obec získala aj svoj názov. Napokon sme sa presunuli do reštaurácie Huta Slavia, v ktorej sme vyskúšali slovensko-rumunské pochúťky od výmyslu sveta. Práve tu sme sa s Rumunskom, krajinou, ktorá mnohých nečakane prekvapila svojou krásou a pamiatkami, museli rozlúčiť. 

Naša vďaka patrí pánom šoférom, ktorí nás bezpečne dopravili na jednotlivé miesta a aj späť do Banskej Bystrice a, samozrejme, aj sprievodkyni Dr. Ľubici Tomkovej a Dr. Zuzane Bariakovej, ktoré exkurziu každoročne pripravujú a dávajú nám tak možnosť nielen spoznávať svet okolo nás, ale aj príležitosť pozorovať a učiť sa, ako takú exkurziu pripraviť napríklad v budúcej pedagogickej praxi. Ďakujeme! 

A kam nás exkurzia zavedie budúci september? Možno na západ k brehom Normandie, možno na juh do Piranu, severne do Poľska či do východnejšieho Bulharska. Všetky tieto miesta sa objavili v študentských anketách a nám zostáva len tešiť sa na to, ktoré z nich bude napokon cieľovou destináciou budúcoročnej literárnej exkurzie. 

Adriána Pešková a Zuzana Bariaková