O reálnej podobe realizmu s Ivanou Taranenkovou (2013)

Zvukový záznam zachytáva prednášku Mgr. Ivany Taranenkovej, PhD., z Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave O reálnej podobe realizmu, ktorú predstavila na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF UMB v Banskej Bystrici dňa 11. 11. 2013. Zvukový záznam spracoval Mgr. Jakub Melník so súhlasom Dr. I. Taranenkovej.

 O reálnej podobe realizmu aj v Banskej Bystrici

Zimný semester po tichšom skúškovom a letno-dovolenkovom období na chodby a do učební Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici privádza opäť ruch a život. Je znamením, že sa objavia nové študentské tváre a začne sa rozvrhový kolotoč, ktorý sa oživuje a zatraktívňuje sériou podujatí. Dni vedy a otvorených dverí UMB predstavujú jeden univerzitný týždeň, v ktorom sa koncentrujú viaceré podujatia a o zaujímavý program nie je núdza. Už v prvý deň tohto týždňa, 11. 11. 2013, univerzita ponúkla niekoľko možností, ako aj mimorozvrhovo prežiť čas na akademickej pôde. Medzi ne patrila hosťujúca prednáška Mgr. Ivany Taranenkovej, PhD., z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorá prijala pozvanie Katedry slovenského jazyka a literatúry FHV a zavítala do Banskej Bystrice. Stretnutie s ňou priestorovo zastrešila v tomto smere už azda partnerka KSJL – Univerzitná knižnica –, ktorá poskytla dôstojne príjemné Univerzitné centrum Mateja Bela.

Ivana Taranenková je literárna historička a kritička, redakčne spolupracujúca v súčasnosti pri vydávaní časopisu Romboid, predtým aj Slovenskej literatúry. Študovala filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v doktorandskom štúdiu pokračovala v Slovenskej akadémii vied, kde aj v súčasnosti pracuje na Oddelení literatúry 19. storočia. Jej niekoľkoročný bádateľský záujem sa sústredí na obdobie literárneho realizmu a autorské osobnosti tejto fázy literárneho vývinu.

V Banskej Bystrici prednášala na tému Reálnej podoby realizmu. Prítomných oboznámila s výsledkami výskumu podôb slovenského realizmu, ktorý je na Ústave slovenskej literatúry predmetom dlhodobých diskusií. V tomto bádateľskom kontexte viackrát spomenula literárnovedné skúmanie Oskára Čepana, ale aj svoju kolegyňu, rovnako zainteresovanú na odkrývaní „paradoxov realizmu“, Marcelu Mikulovú. Zdôraznila, že napriek vôli synchronizovať literárny vývoj s vývinom „veľkých kultúr“, ktorá sa prejavuje v sebaidentifikačných procesoch aktérov literárneho života od 80. rokov 19. storočia a následne v literárnohistorickej reflexii, sa jasne ukazuje, že slovenský literárny realizmus je heterogénnym literárnym javom. V prvej časti venovanej problematike realizmu vo všeobecnosti uvažovala o základom východisku práce s literárnym textom – o uvedomení si, že pracujeme s „novým svetom vytvoreným jazykom“, teda, že literatúra predstavuje jazykovú skutočnosť. Premostením k západoeurópskej podobe realizmu relativizovala doteraz preferované vnímanie slovenského realizmu a naznačila, že súčasný výskum stojí pred otázkou, či v spomínanej časovej perióde možno v našej literatúre vôbec hovoriť o realizme západoeurópskeho typu. Paralely našej literárnej produkcie sú totiž v skúmanom období výraznejšie smerom k ruskej literatúre, pričom poetologicky má ruský realizmus inú tvár ako realizmus literatúr západnej Európy. V druhej časti novú koncepciu predstavila na autorskej osobnosti Svetozára Hurbana Vajanského a Martina Kukučína so zdôraznením, že bádateľská energia SAV bude kulminovať práve budúci rok, čo súvisí s práve prebiehajúcim grantovým projektom. To bol, prirodzene, ten správny impulz pre organizátorky podujatia, ktoré Ivanu Taranenkovú a prostredníctvom nej aj ďalších kolegov a kolegyne zo Slovenskej akadémie vied pozvali do Banskej Bystrice aj budúci rok.

V diskusii odpovedala na otázky zvedavého publika, ktoré sa bližšie týkali novelistickej tvorby S. H. Vajanského či osobnosti P. O. Hviezdoslava. V jej závere ponúkla svoje tri čitateľské tipy: Toxo Ivany Dobrakovovej, tvorbu Jonathana Franzena a „srdcovku“ – Majstra a Margarétu ruského románopisca Michaila Bulgakova.

V Banskej Bystrici Ivanu Taranenkovú sprevádzal Michal Jareš, básnik, literárny kritik a historik, editor a publicista, pracovník Ústavu pro českou literaturu Akademie věd České republiky. Jeho prítomnosť nemohla ostať nepovšimnutá a v úplnom závere stretnutia nás zaujímali jeho dojmy z porotcovania v tohtoročnom ročníku Anasoft litery a názor na udeľovanie literárnych cien. Podobne ako Ivana aj Michal ponúkol svoje čitateľské tipy. Básnickú zbierku Bohdana Chlíbca Zimný dvůr a anglického spisovateľa Davida Mitchella, niekoľkokrát nominovaného na Bookerovu cenu, z tvorby ktorého Michala zaujal jeho najnovšie do češtiny preložený román Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta.

S inšpiráciami k úvahám o realizme, ale aj čitateľskými návnadami sme Ivane Taranenkovej i Michalovi Jarešovi poďakovali a vyslovili úprimné presvedčenie, že do Banskej Bystrice v krátkom čase opäť zavítajú. Poďakovanie patrí aj Univerzitnej knižnici UMB a najmä všetkým, ktorí svojou prítomnosťou prejavili záujem o podujatia tohto typu.

Mgr. Martina Kubealaková, PhD.
PaedDr. Zuzana Bariaková, PhD.