o Ivane Kováčovej
Absolvovala herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V Bábkovom divadle na Rázcestí pôsobí od roku 2007. Účinkuje v divadelných inscenáciách pre deti (napr. Princezná na hrášku, Gulliverove cesty, Kocúr v čižmách a i.) aj pre dospelých (Premena, Variácie lásky, Nostalgia a i.). Pracuje v Štúdiu T.W.I.G.A. Pohostinne účinkovala v Divadle Jonáša Záborského v Prešove v hre Viera, láska, nádej. Za stvárnenie roly v tejto hre získala v r. 2009 Cenu za herecký výkon. Spolupracuje so Slovenským rozhlasom.

bude čítať z knihy Umenie sovietskej kuchyne
A. D. Miller o knihe povedal: „Nájdete len málo lepších kníh o jedle, rodine, exile a sovietskej tragédii – a žiadnu, ktorá tieto témy tak úžasne kombinuje. Zábavná, vášnivá, chytrá a dojemná."

ktorej autorka je Anya von Bremzen (1963)
Spisovateľka a novelistka narodená v Rusku, vyrastajúca v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo osemnásť rodín, žije dnes v USA. Je editorka v Travel+ Leisure magazine. Napísala päť kuchárskych kníh vrátane Umenia sovietskej kuchyne, ktorá v tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád veľkých dejín Sovietskeho zväzu.

***

o Monike Zázrivcovej
Pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UMB, kde sa venuje lexikálnej sémantike, komparatívnej lingvistike, textovej gramatike francúzskeho jazyka a odbornému prekladu. Má však blízko aj a nielen k francúzskej literatúre (19. storočia), ktorú popri viacerých lingvistických disciplínach vyučuje na fakulte. Pochádza z blízkeho kúpeľného mestečka Brusna, miluje prechádzky v prírode, cestovanie a spoznávanie krajín, fotografovanie scenérií i ľudí, ako sama hovorí, jeden z najkrajších pohľadov je pohľad spod koruny stromov na nebo. S OZ PONS spolupracuje ako dobrovoľníčka a zúčastňuje sa letných táborov, ktoré združenie organizuje pre postihnuté deti a ktoré sú zamerané na rôzne aktivity, ako napríklad jazdenie na koníkoch, plávanie, návštevy ZOO, plavby po priehradách, súťaženie, opekačky, arteterapia a iné.

bude čítať z knihy Mária a čarovný prsteň
Je to príbeh o čarovnej krajine, stačí, ak čarodej Dlhofúz stratí čarovný prsteň a Mária ho dostane ako narodeninový darček. Potom je jednoduché stretnúť sa s drakom Bonifácom, morskými pannami, prežiť dobrodružstvá na zázračnom ostrove, mať krištáľovú guľu či nadviazať netradičné, ale aj silné priateľstvá. Simonka útlu knihu o veľkej hrdinke dopísala v lete. Jej cestu k čitateľom a čitateľkám by sme chceli podporiť aj dobrovoľnou verejnou zbierkou, ktorá bude ohlásená na stanovišti počas UNL. Na afterparty bude oznámená výška vyzbieranej sumy a odovzdaná autorke.

ktorej autorka je Simona Strelcová (1994)
Mladá maturantka, ktorá dostala do vienka talent písať. Nebolo jej dopriate po svete chodiť, ani hovoriť. Je teda odkázaná na invalidný vozík a na pomoc svojej rodiny a kamarátov. Zato však hlavičku má šikovnú. V škole na OA Tajovského je čistá jednotkárka a fantáziu má nekonečnú. Je tiež členkou Občianskeho združenia PONS (Pomoc osobám neschopným samostatnosti), organizácie, ktorá sa usiluje vytvárať lepšie podmienky pre dôstojný život a vzdelávanie detí a mladistvých s viacnásobným postihnutím, zasadzuje sa o ich integráciu do života spoločnosti, vytvorenie podmienok pre sebarealizáciu aj po ukončení vzdelávacieho procesu.
Ako nám o sebe prezradila, rada číta knihy, počúva hudbu a stretáva sa s priateľmi. Chystá sa na vysokú školu, láka ju divadelná dramaturgia a réžia, verejná ekonomika a služby, história a aplikovaná etnológia. Simonka pred pár rokmi začala písať. Jej rozprávky sme si čítali najprv my, jej priatelia, postupne sme ale dospeli k záveru, že by sa mala s nimi podeliť aj s ostatnými.

***

o Petrovi Zemaníkovi
Redaktor, moderátor a recitátor. Študoval germanistiku na Univerzite Friedricha Schillera v Jene (NDR), kde získal diplom v roku 1984. Bol redaktorom spravodajstva, moderátorom spravodajských a publicistických relácií v ČST v Banskej Bystrici, Bratislave a Prahe. V roku 1990 sa stal zahraničným korešpondentom ČST (po roku 1993 STV) v Budapešti, s pôsobnosťou pre bývalú Juhosláviu. Medzi rokmi 1995 – 2003 pracoval v STV Banská Bystrica. Neskôr sa začal venovať PR a marketingu. Od roku 2005 spolupracoval interne a neskôr externe so Slovenským rozhlasom v Bratislave a Rádiom Regina v Banskej Bystrici, kde externe pôsobí dodnes. Od roku 2006 je generálnym sekretárom Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky.

a o Anne Zemaníkovej
Poslucháčka 2. ročníka Mgr. stupňa Akadémie umení v Banskej Bystrici, odbor herectvo. V roku 2012 spolupracovala s Divadlom Continuo (Česká republika) na medzinárodnom site-specific projekte s názvom Citadela. Ako dieťa spolupracovala so Slovenskou televíziou v reláciách pre deti Sládkova abeceda a Dopraváčik uja Sládka. Má skúsenosti s dabingom, ale i prácou v rozhlase v Rádiu Regina a Devín. V súčasnosti účinkuje ako hostka v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici v dvoch inscenáciách pre dospelých – Mocad(r)ámy a T. V. recepty; a v inscenácii pre batoľatá – Čiarkolárium.

budú čítať z knihy Študenti, láska, ČEKA a smrť
Sedemnásťročná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvečer občianskej vojny a boľševického prevratu – v roku 1916 – si začína písať denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev červeného teroru. Neohrabané a tak trochu hrboľaté zápisky z prvých stránok postupne dozrievajú, podobne ako mladá študentka. Na konci sa stretávame so statočnou mladou ženou, ktorá na sibírskej železničnej staničke odovzdáva svoje zápisníky do rúk rakúskeho vojnového zajatca vracajúceho sa do vlasti. Zachytila v nich domové prehliadky, popravy, morálny chaos, vraždu cárskej rodiny, exodus ruskej inteligencie, lesk a morálnu biedu československých légií, ale aj svoje prvé lásky a sklamania.

ktorej autorkou je Aľa Rachmanovová, vlastným menom Galina Džuraginová (1898 – 1991)
Pochádzala z ruskej šľachtickej rodiny a patrila k prvej vlne ruských exilových autorov a autoriek. V medzivojnovom období vydáva Galina pod pseudonymom Aľa Rachmanovová v Salzburgu svoje denníky. V tridsiatych rokoch vychádzajú v troch zväzkoch: Študenti, láska, Čeka a smrť; Manželstvá v červenej búrke (v slovenčine v roku 2012) a Mliekarka z Ottakringu (2013). Jej denníky sa stávajú bestsellermi a sú takmer okamžite po vydaní preložené do viac ako dvadsiatich jazykov.

***

o Janke Mojšovej
Bývala študentka Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti je aktívnou mamičkou na rodičovskej „dovolenke", ktorá svoj voľný čas najradšej trávi s manželom a dvomi synmi – Šimonom a Ondrejom. Preferuje tenisky pred opätkami, rada sa obklopuje príjemnými ľuďmi, občas je až príliš hlučná, má rada kávu, veselé farby, prírodu a to nedostatkové ticho v dnešnej spoločnosti. Typické sú pre ňu nikdy nechýbajúce okuliare a hurónsky smiech. Je iniciátorkou banskobystrického projektu Natri si svoju lavičku, ktorý získal cenu Srdce na dlani 2014 v kategórii Projekt Týždňa dobrovoľníctva. A tak má vďaka Jankinej myšlienke Mestský park v Banskej Bystrici novú, vylepšenú a farebnú tvár.

bude čítať z knihy Johannes Jensen má pocit, že je iný
Detská kniha, v ktorej sa však nájde aj mnoho dospelákov. Hlavným hrdinom príbehu je zakomplexovaný krokodíl Johannes Jensen, ktorý sa vo svojej koži necíti dobre a myslí si, že je čudný. Stretáva však doktora Horu, vďaka ktorému sa naučí ako svoje drobné odlišnosti využiť vo svoj prospech. Učí sa, že môžeme byť hrdí na to, ak vytŕčame z davu. A tak tento sympatický krokodíl učí deti i dospelých o tom, aká je v dnešnej spoločnosti tolerantnosť dôležitá.

ktorej autorom je Henrik Hovland (1965)
Nórsky spisovateľ, ktorý píše najmä pre deti, no má na svojom konte aj dve knihy pre dospelých. Okrem písania si vyskúšal aj iné, omnoho nebezpečnejšie, povolania. Pracoval ako vojnový reportér po celom svete, slúžil vo francúzskej cudzineckej légii, no pracoval i ako plavčík na Aljaške.

***

o Dušanovi Ambróšovi
Študent Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti študuje tretím rokom bakalársky stupeň, študijný odbor učiteľstvo akademických predmetov, konkrétne kombináciu študijných programov učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a učiteľstvo telesnej výchovy. Mimo školy sa venuje rôznym aktivitám. Je bývalým atlétom MAC Redox Lučenec a momentálne pôsobí v miestnom futbalovom klube. Okrem športových aktivít sa venuje aj divadlu a prednesu. Účinkoval v rôznych divadelných predstaveniach a pôsobil vo viacerých ochotníckych divadelných súboroch.

bude čítať z knihy Naivne. Super.
Jednoduchý román o zložitých veciach, o ktorých vo svojom živote premýšľa každý človek. Hlavnou postavou je mladý 25-ročný muž, ktorý stráca v dnešnom zamotanom svete smer, ale nájde si svojský spôsob, ako čeliť tomuto problému.

ktorej autorom Erlend Loe (1969)
Patrí k najvýraznejším a najpopulárnejším osobnostiam súčasnej nórskej literatúry. Debutoval na začiatku deväťdesiatych rokov a venuje sa písaniu románov pre dospelých, kníh pre deti a filmových scenárov. Obrovský úspech mu priniesol jeho druhý román Naivne. Super., vydaný v roku 1996 a preložený do viacerých jazykov. Pre jeho tvorbu je typický humor a naivný jednoduchý štýl, ktorým si získal nielen širokú verejnosť, ale aj kritikov. V jeho dielach sa často nachádza satirická kritika nórskej spoločnosti.

***

o Janke Klinckovej
Vysokoškolská pedagogička a jazykovedkyňa, členka Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV v Bratislave, venuje sa najmä sociolingvistike, pragmalingvistike, psycholingvistike a jazykovej kultúre. Bola dekankou Fakulty humanitných vied UMB a Filologickej fakulty UMB, v súčasnosti pôsobí na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici a ako prorektorka pre pedagogickú činnosť UMB. Je autorkou niekoľkých monografií, publikuje v odborných časopisoch a zborníkoch doma i v zahraničí, vedie výskumné projekty.

bude čítať z knihy Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia
Juraj Kušnierik o knihe napísal: „Len kníh o láske je viac než kníh o smrti. Ako keby sme sa práve týmto dvom veciam potrebovali učiť v alternatívnych svetoch literatúry. Milovať a zomierať. Kým sa to deje naraz, jedno s druhým, je to síce smutné, no nie beznádejné. Ale čo keď budeme zomierať bez lásky? Mladá Nórka Kjersti A. Skomsvold o tom napísala svižným tempom plynúcu, miestami dokonca vtipnú knižku. Mathea Martinsenová je stará žena, ktorá sa pripravuje na smrť. Hoci sa správa „ako keby nič", v skutočnosti rekapituluje svoj život. Okrem zásahu bleskom v ranom detstve neprežila vlastne nič dramatické. Manželstvo s odborníkom na štatistiku prezývaným Epsilon, pokusy o nadviazanie vzťahov, letné výlety do lesa, jedno vlámanie do ich bytu. Hoci je Mathea v pomerne dobrej kondícii, je úplne sama. Nie celkom úspešne hľadá zmysel života, vzťahov a vecí. „Niekedy však človek musí dať zmysel aj samej nezmyselnosti," hovorí si v duchu."

ktorej autorka je Kjersti Annesdatter Skomsvold (1979)
Táto nórska autorka sa narodila v Osle, študovala matematiku, informatiku, literatúru a francúzštinu. Debutovala v roku 2009 románom Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, ktorý bol ocenený ako najlepší nórsky debut roka, bol nominovaný na cenu nórskych kníhkupcov a preložený do dvadsiatich jazykov. Svoj román aj zdramatizovala a od roku 2014 sa hrá v Nationaltheatret v Osle.

***

o Paulíne Šedíkovej Čuhovej
Vysokoškolská pedagogička a prekladateľka – germanistka. Absolventka Fakulty humanitných vied UMB, momentálne prednáša na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Srdcom, dušou i bytom však ostala Banskobystričankou. Venuje sa po nemecky písanej literatúre – vedecky i prekladovo – so zreteľom na migrantskú literatúru. V dobách banskobystrického Artfora iniciátorka a moderátorka literárnych večerov. Má rada knihy, kaviarne, more a mesto Bazilej. Ostatná preložená kniha – Olga Grjasnowa: Rus je ten, ktorý miluje brezy (2014).

bude čítať z knihy Rus je ten, ktorý miluje brezy
Slovami Ľubomíra Jaška: „Nemecko je etnicky premiešané aj v knižnom trhu. Autori pochádzajúci z bývalého sovietskeho bloku, emigranti a deti emigrantov by obsadili samostatnú encyklopédiu.
Grjasnowej stačilo spraviť len jeden krôčik a mohla napísať politicky angažovanú prózu, korektnú alebo rebelskú proti dobrým mravom všeobecného multi-kulti. Pribrzdila však v pravý čas a spravila to najlepšie, čo mohla. Zostala civilná a sympaticky emotívna. Súradnice tohto sveta – sveta imigrantov a integrácie – sú v románe nekompromisne konkrétne. Nakoniec aj v týchto súradniciach ide o schopnosť ľúbiť a ,kráčať jeden vedľa druhéhoʻ."ktorej

autorkou je Olga Grjasnowa (1984)
Svojím debutom Rus je ten, ktorý miluje brezy zažiarila v extrémne konkurenčnom nemeckom literárnom svete. Kniha bola hitom jarnej sezóny 2012. Následne vyšla vo viacerých vydaniach a prekladoch. V berlínskom Divadle Maxima Gorkého sa dočkala aj divadelnej adaptácie. Pre autorku, ktorá sa v jedenástich rokoch presťahovala do Nemecka z Baku, to bol skvelý úvod. Profil hlavnej postavy a rozprávačky príbehu Maše sa v mnohom prelína s profilom autorky na prebale knihy. Maša žije spolu s priateľom Eliasom. Ten je „domáci". Od prvého ranného prebudenia sa Maša v rozhovoroch, hádkach i zážitkoch konfrontuje so svojou inakosťou. Nechce na seba upozorňovať. Chce byť v novej vlasti tak obyčajne doma, no ostatní ju nútia do debát o znalosti nemčiny a krajine jej pôvodu. Je podozrivá i exotická, žiadaná, ale aj podceňovaná.