Beseda s doc. Jozefom Tatárom

V stredu 8. novembra 2023 sme besedovali so spisovateľom, literárnym vedcom a kritikom doc. Jozefom Tatárom. Mali sme tak možnosť aspoň na chvíľu spomaliť v chvatnom životnom tempe a namiesto toho sa započúvať nielen do poézie, ale aj do príbehov, príhod a anekdot, o ktoré sa s nami besedujúci podelil. 

Jozefa Tatára na katedre poznáme najmä ako vysokoškolského učiteľa, bolo preto veľmi vzácne počúvať, ako k nám prehovára,  tentoraz z pozície básnika a prozaika, napríklad o inšpiráciách a námetoch pri písaní svojej najnovšej básnickej zbierky haiku – Slabikovanie duše. Reč bola najmä o prchavosti tohto žánru, o nutnosti skondenzovať do niekoľkých riadkov myšlienku, ktorá má zachytiť ten najkrajší moment zážitku človeka.

A o tvorivom procese ešte reč bola, a to rovno očami literárneho vedca a kritika. Doc. Tatár čelil sérii náročných otázok, ktoré si preňho pripravili Matúš Krnáč, študent v magisterskom stupni štúdia, a doktorka Martina Kubealaková. Nerozprávalo sa tak len o práci básnika, ale aj o práci vydavateľa či zberateľa povestí.

Práve povestiam, procesu ich vzniku od zberu námetov cez ich prepisovanie a úpravu až po ich vydanie v ostatnej knihe Najkrajšie turčianske povesti, sa počas besedy venovala najväčšia pozornosť. Poslucháčstvo sa tak mohlo dozvedieť nielen to, aký význam má dnes zbieranie a publikovanie povestí, ale aj to, ako prebieha proces ich vydania na slovenskom knižnom trhu. V anekdotách a spomienkach doc. Tatár priblížil niektoré zo svojich stretnutí pri zbere námetov, rozprával o tom, kto mu pri cizelovaní spracovaných textov najviac pomáha, a zároveň hovoril aj o procese recenzovania žánru určeného primárne pre detského čitateľa.

Svoje rozprávanie dopĺňal doc. Tatár čítaním ukážok, v ktorých poukázal na charakter povestí z Turca a na ich výrazné črty, a po prečítaní sa vytvoril priestor na diskusiu. Študenti a študentky kládli otázky o procese tvorby, o „spisovateľskom bloku“, ale napríklad aj o povolaniach, ktorým by sa doc. Tatár rád venoval, keby z neho nevyrástol literárny vedec a kritik. Zazneli však aj otázky, na ktoré hádam odpoveď ani nejestvuje, a to otázky o povahe poézie, básní či umenia. Záver besedy sa niesol v podobnom duchu – v spomínaní na tvorivé začiatky a na osoby, ktoré formovali doc. Tatára v jeho ranej spisovateľskej i vedeckej činnosti.

Doc. Jozefovi Tatárovi ďakujeme nielen za to, že prijal pozvanie rozprávať o svojej najnovšej knihe, ale aj za početné rozhovory a podnety, ktoré prebiehali po skončení besedy.

Podujatie z cyklu Živá literatúra sa konalo v rámci Týždňa vedy a techniky na KSLLV FF UMB. Na jeho organizácii sa podieľali aj študenti a študentky KSLLV v rámci predmetu service learning a literatúra.

Adriána Pešková