Stretnutie s Irenou Brežnou (2011)

Dňa 12. 10. 2011 sa na pôde Fakulty humanitných vied uskutočnilo stretnutie so spisovateľkou, publicistkou a ľudskoprávnou aktivistkou Irenou Brežnou, ktorá prijala pozvanie Katedry slovenského jazyka a literatúry, Katedry germanistiky a Univerzitnej knižnice UMB v spolupráci so záujmovým združením Aspekt.

Autorka viedla medzigeneračný dialóg s vyše stovkou poslucháčok a poslucháčov cez čítanie zo svojej úspešnej knihy Na slepačích krídlach (Die beste aller Welten) o živote v socialistickom Československu. Zároveň predstavila celú svoju doterajšiu tvorbu, ako aj nový text, ktorý bude uvedený do života na februárovom knižnom festivale v Lipsku. V hodinu a pol trvajúcej besede sa vrátila aj k svojim zážitkom reportérky v Čečensku a skúsenostiam z tlmočenia pre utečencov vo Švajčiarsku.

Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave, detstvo prežila v Trenčíne. V roku 1968 nedobrovoľne emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. Študovala slavistiku, filozofiu a psychológiu na Univerzite v Bazileji. Pracovala ako psychologička, prekladateľka a tlmočníčka z ruštiny do nemčiny. Dvanásť rokov sa aktívne podieľala na práci Amnesty International. Realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty, napríklad v Guinei a v Čečensku. Píše po nemecky, za svoje publicistické a literárne texty získala viacero ocenení. Je stálou prispievateľkou niekoľkých švajčiarskych a nemeckých novín a časopisov, o. i. Neue Zürcher Zeitung, Berliner Freitag. V nemčine jej vyšlo viacero kníh, napríklad zbierka esejí a literárnych reportáží z východnej a strednej Európy pod názvom Die Sammlerin der Seelen (Zberateľka duší; Aufbau Verlag, Berlín 2003). Okrem časopiseckých textov jej v slovenskom preklade vyšla v roku 1992 próza Psoriáza, moja láska, v knižnej edícii ASPEKTU v roku 2005 kniha próz, esejí a publicistických článkov Tekutý fetiš a v roku 2007 bol publikovaný román Na slepačích krídlach (druhé vydanie je z roku 2010).

 Zuzana BARIAKOVÁ
Martina KUBEALAKOVÁ

 
Z reakcií:

A pani Brežná - Veľmi dobre!
Aj keď sme si najprv ani neuvedomovali, s kým máme tú česť... a je mi tak trošku ľúto, že sa jej s nami hneď na začiatku nepodarilo rozvinúť diskusiu, akú možno očakávala, keď my naozaj vieme z tohto obdobia veľmi málo a ako tie "porevolučné deti" sa o to aj málo zaujímame. A myslím si, že v nás aj táto diskusia, alebo skôr prednáška, vyvolala záujem.

A ak môžem ešte dodať, mňa osobne viac zaujala ako psychologička svojou prácou s utečencami a emigrantmi atď... celé moje štúdium na základnej a strednej škole som skôr inklinovala k psychológii a následne práci v podobnom odbore, aj keď som sa postupne dostala k niečomu inému. Mám takú túžbu (dúfam, že nie naivnú), raz si tú psychológiu doštudovať...
Takže ja som si odniesla z tejto prednášky možno aj niečo iné a to je kontakt na vydavateľstvo ASPEKT, kde som si už na internete našla zaujímavé tituly.
Čiže, pre mňa veľmi pútavé stretnutie s touto autorkou. Takže ďakujeme za pozvanie!


Inak tá diskusia s p. Irenou Brežnou bola včera výborná. Mala som nejaké otázky, ale ona ich v podstate zodpovedala počas toho, keď hovorila. Dala som si podpísať knihu, ale nič som sa jej už nepýtala, lebo mi bolo aj trochu divné debatovať s ňou o preklade, keďže originál písala v nemčine. Takže sa mi to veľmi páčilo a padlo mi to presne vhod ;). Vďaka ešte raz za organizáciu a pozvánku.


V prvom rade ĎAKUJEM(E)! Tak takúto zaujímavú "prezentáciu" som už DÁVNO nepočula (ak vôbec).

Jednak preto, že nám bola prezentovaná VEĽMI ZAUJÍMAVÁ kniha, podľa mňa (už sa teším na čítanie): tematika - zaujímavá, vtipne podaná a ešte detskými očami... som nadšená, že niekto niečo takéto a takto spracoval (pardón za toľko zámen)! A jednak preto, že je to VEĽMI ZAUJÍMAVÁ žena.
Veľa mi to dalo - spoznať celkom nový typ človeka, počúvať ho, o ňom - o jeho živote a životnom štýle (naozaj je pre mňa takým človečím typom, ktorý nie je bežné stretnúť na Slovensku), navyše SPISOVATEĽKA!
Akurát ma mrzí, že je to s nami, študentmi, stále tak, že NEROZPRÁVAME :(
(Inak, čo zo začiatku vyzeralo byť dosť ťažké a na dosť dlhú dobu, tak ku koncu som nechcela veriť, že OZAJ ideme končiť:(...)
No vďaka Vám všetkým, našim pedagógom, ktorí ste sa pričinili o to, aby sme niečo takéto mohli zažiť!

BOLA SOM NADŠENÁ! Ešte raz veľká VĎAKA!  


Pani Irena Brežná a predstavenie jej tvorby na našej univerzite bolo skutočne spríjemnením daného dňa a aj týždňa. Zaujala ma jej osobnosť a životný príbeh. Je to silná osobnosť s neopísateľnou charizmou. Jej diela ma naozaj prekvapili. Na čítanie som nešla s nijakým zvláštnym očakávaním. Ale po čítaní a ešte nejaký čas po ňom sme sa so spolužiačkami v rozhovoroch vracali k jej životu a ukážkam, čo predčítavala. Má neuveriteľný dar priblížiť dnešným mladým čitateľom niečo také vzdialené a im neznáme. A to úplne nenútenou formou. Práve toto ma zasiahlo najviac.


Autorka ma zaujala hlavne svojím rozprávaním o novinárskej činnosti a jej živote po príchode do novej krajiny. Atmosféra na besede bolo trošku málo osobná, a tak myslím, že som nebola jediná, ktorá sa necítila na to rozprávať o zážitkoch, či už vlastných, alebo sprostredkovaných, na citlivú tému z obdobia minulého režimu. Zaujímavým bolo pre mňa hlavne to, ako čítala autorka svoju knihu v slovenčine a neskôr v nemčine. Tiež sa mi veľmi páčilo, ako hovorila o potrebách literatúry u nich a u nás. Neviem si však predstaviť prezentovanú knihu Na slepačích krídlach s iným, ako s "komunistickým" podtónom. Zdá sa mi absurdné, ako si nemecky hovoriaci čitateľ predstavuje krajinu, v ktorej vládne takýto "čudný" režim. Zaráža ma už len fakt, že tento režim nepozná. Musím však priznať, že čítačka aj rozprávanie autorky ma smerovali k tomu, aby som si knihu prečítala a pozorujem v nej mnoho súvislostí s jej životom, ktorý nám síce v krátkej chvíli, zato verne vykreslila. Dozvedela som sa tu napríklad, prečo svojich synov pomenovala Janík a Kai.


Dňa 12. októbra sa na našej univerzite konalo stretnutie so spisovateľkou Irenou Brežnou. Som veľmi rada, že som sa mohla takéhoto stretnutia zúčastniť, pretože som nikdy „nič podobné" neabsolvovala.
Musím sa priznať, že doposiaľ som o mene Irena Brežná nepočula. No vďaka jej návšteve som sa dozvedela veľa o jej tvorbe, ktorá je zaujímavá, no zaujal ma najmä jej život.
Mali sme možnosť zapojiť sa do diskusie a klásť otázky autorke, ktorých odpovede nás zaujímali. Aj keď sa nás do diskusie nezapájalo veľa, autorka bola ochotná odpovedať na všetky otázky, ktoré sme je položili. Dokonca nám prezradila veľa iných zaujímavých skutočností, ktoré sa v jej živote udiali a z ktorých niektoré aj aplikovala do obsahov svojich diel. Vnímam ju ako silnú ženu, silnú osobnosť, ktorá sa v živote ničoho nebojí, nebojí sa spoznávať nové veci, nebojí sa analyzovať staré, „chúlostivejšie" témy. Po oboznámení sa s jej tvorbou a osobnosťou si určite rada prečítam aspoň jedno z jej diel. Som rada, že som prostredníctvom tohto stretnutia mohla spoznať novú literárnu osobnosť a jej tvorbu.


Diskusiu hodnotím veľmi pozitívne. Zaujímavý človek, otvorené rozprávanie, príjemná atmosféra... Pani spisovateľka je veľký človek a škoda, že som o nej nevedela skôr, pretože diskutovanie po prečítaní diel či informácii zo samotného života, by bolo oveľa prínosnejšie. Jej odpovede ma niekedy veľmi prekvapili, boli poznačené pocitmi, ktoré som ja nikdy nezažila, prekvapila ma svojou bezprostrednou otvorenosťou a taktiež tým, že sa nám snažila priblížiť niečo, o čom sa tak málo rozpráva. I to nás, hlavne mňa núti zamyslieť sa a taktiež sa pýtať na ďalšie „veci", ktoré sa dotýkajú možno i mňa. 


Takýchto stretnutí, ako sme zažili s Pani Irenou Brežnou, by som na našej univerzite privítala viac. Na rozdiel od iných, tu vládla uvoľnená atmosféra. Obdivujem ju za to, že okrem čítania z jej kníh nám tak otvorene porozprávala o svojom živote. Som rada, že som si ju mohla vypočuť v slovenskom aj v nemeckom jazyku. Téma, ktorej sme sa venovali, mi bola málo známa, keďže doma sa o tom nerozprávame, ale bolo pre mňa veľmi zaujímavé počúvať, čo všetko sa za bývalého režimu dialo.
Neľutujem, že som sa zúčastnila, práve naopak. Na stretnutie som šla z vedomím, že pani Irena Brežná je spisovateľka pôvodom zo Slovenska žijúca vo Švajčiarsku a odchádzala som z názorom, že som ešte nestretla ženu, čo si v živote prešla takým "mínovým poľom" (doslova).


Autorka Irena Brežná prezentovala nielen svoje literárne diela, ale aj svoj životný príbeh, postoj, a hoci sa nerozprúdila horlivá diskusia, myslím, že každého účastníka zaujala a len tak ľahko na ňu nezabudne. „Sliepky prestrašene kotkodákajú a letia. Babka mi túto drezúru zakazuje. Odkedy naše sliepky lietajú, zabudli znášať vajcia, vraví. Babka chce radšej vajcia než slobodný let. Lenže sliepky majú krídla a pod nimi sa skrýva túžba po lietaní" (Brežná, 2007, s. 7). Irena Brežná si ma získala svojou otvorenosťou a úprimnosťou, a preto sa ňou nechám inšpirovať a budem tiež priama a poviem o svojich pocitoch. Nevybrala som úryvok z jej knihy náhodou. Je to môj zámer upozorniť na to, že ani dnešok nepripomína pokrokové časy, ale skôr parafrázu známeho výroku „sedím na bidielku a je mi dobre". Všetci máme túžby po lietaní, ale niektorí ich skrývame naozaj svedomito, a preto si myslím, že podobné diskusie s takými osobnosťami, ako je Irena Brežná, sú potrebné a dôležité. Dielom Na slepačích krídlach otvára dvere na trinástej komnate našej spoločnosti. „Mama sa vystatuje, že keby žila za morom, urobila by dieru do sveta... Chce, aby som zaťala zuby a študovala... Mám ukázať, čo dokážem!" (Brežná, 2007, s. 130).