Pod názvom Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy (KSLLV) sme zaradení do organizačnej štruktúry FF UMB od 1. 1. 2014. V súčasnosti katedru vedie Mgr. Martina Kubealaková, PhD., ktorá v tejto funkcii nadväzuje na dlhoročné vedenie doc. Ivana Jančoviča, PhD., a spolu s ňou má šesť členov a členiek. V čase vzniku samostatnej katedry (po rozdelení pôvodnej Katedry slovenského jazyka a literatúry) ju tvorilo deväť členov a členiek. Vedúcim katedry bol doc. Ivan Jančovič, PhD., členkami katedry boli prof. PhDr. Kristína Krnová, CSc. (do 2016), PaedDr. Zuzana Bariaková, PhD.; Mgr. Martina Kubealaková, PhD., a Mgr. Eva Pršová, PhD., členmi prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. (v tom čase s vedecko-pedagogickou hodnosťou docent), doc. PaedDr. Jozef Tatár, PhD., doc. PaedDr. Ľubomír Kováčik, PhD. († 2014), a Mgr. Henrich Jakubík, PhD.

70. rokov banskobystrickej slovakistiky

Galéria bývalých členov a členiek katedry

Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy (KSLLV) a Katedra slovenského jazyka a komunikácie (KSJK) sú nástupníckymi pracoviskami Katedry slovenského jazyka a literatúry, ktorá s rôznymi obmenami názvu a priestorového umiestnenia pôsobí v Banskej Bystrici od akademického roka 1954/1955. Od svojho vzniku sa členstvo katedry pedagogicky aj vedecky profiluje v oblasti jazykovednej a literárnovednej.

Keď sa v septembri 1954 v budove niekdajšieho Sládkovičovho gymnázia pri Mestskom parku na Tajovského ul. 10 (sídle dnešnej Ekonomickej fakulty UMB) ocitli prví študenti a študentky slovakistiky, boli súčasťou katedry slovenského a ruského jazyka Vyššej pedagogickej školy, od roku 1959 Pedagogického inštitútu. Literát Ivan Plintovič, zakladateľ katedry a jej prvý vedúci, na katedre pôsobil v rokoch 1954 – 1990. V roku 1956 bol prijatý ďalší literát Milan Jurčo a v roku 1958 Zdenko Kasáč.

V roku 1961 sa pôvodná katedra rozdelila a vznikla katedra slovenského jazyka a literatúry a od roku 1964 fungovala pod hlavičkou Pedagogickej fakulty. V tom čase sa literárna zložka posilnila o Viliama Marčoka (1961 – 1972), Eduarda Gombalu (1965 – 2000), na katedru sa vrátil Milan Jurčo (1969 – 1973), prijatá bola Jana Borguľová (1973 – 1974), Ida Púchyová (1973 – 2003), Brigita Šimonová (1973 – 1993) a didaktik Ján Homolka.

Ďalšia zmena v živote katedry bola priestorová, keď sa v 70. rokoch dokončila výstavba budovy na Tajovského ul. 40, stala sa sídlom katedry na roky 1974 – 1990. Literárnu časť katedry personálne posilnil príchod Kristíny Heisterovej-Krnovej (1975 – 2016) a Zuzany Hurtajovej (1978 – 2009), jej vedenie načas prevzal Zdenko Kasáč a po jeho limitovanom odchode na lektorát v Štrasburgu opäť Ivan Plintovič.

Po získaní objektu bývalej Krajskej politickej školy (dnešná Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici) KSJL zaujala od akademického roka 1990/1991 nové pôsobisko s pracovným označením „PF 2“ v priestoroch na Komenského ul. 20, literárnu časť katedry tvorili Zdenko Kasáč, Eduard Gombala, Ida Púchyová, Brigita Šimonová, Kristína Heisterová-Krnová, Zuzana Hurtajová a od roku 1991 aj Ivan Jančovič.

A keď v júli 1992 vznikla Univerzita Mateja Bela, katedra sa prvýkrát rozčlenila a niekoľko rokov je potrebné sledovať niť viacerých slovakistický pracovísk. Pôvodná Pedagogická fakulta sa organizačne rozčlenila na dve nástupnícke fakulty – Fakultu humanitných a prírodných vied a Pedagogickú fakultu UMB. Sústredenosť na učiteľské vzdelávanie, avšak so zameraním na rôzne typy škôl podnietila aj koncepčné rozdelenie pôvodnej KSJL na dve nové pracoviská. Na FHPV ostala pôsobiť katedra s pôvodným názvom a hlavnou orientáciou na vzdelávanie učiteľov SJL pre 2. stupeň ZŠ a pre stredné školy. Druhá nástupnícka Katedra materinského jazyka a literatúry sa stala súčasťou Pedagogickej fakulty s miestom pôsobenia na Zvolenskej ceste 6, neskôr, začiatkom roku 2001 sa presťahovala do objektu na Ružovej ulici. Dominantu poslania KMJL tvorila príprava učiteľov SJL pre 1. stupeň ZŠ. Pôvodná katedra sa rozdelila aj personálne. V tomto období sa literárna časť KSJL FHPV rozrástla o ďalších mladých kolegov z absolventského okruhu – v 2. polovici 90. rokov Henricha Jakubíka; v roku 1994 sa vrátil aj Milan Jurčo po troch rokoch pôsobenia na Pedagogickej fakulte, v roku 2003 nastúpila na miesto odbornej asistentky Zuzana Bariaková a o dva roky neskôr Martina Kubealaková.

Bolo to však dynamické obdobie, keď sa menili názvy katedier, fakúlt, fakulty vznikali a zanikali a v roku 2008 sa všetky slovakistické pracoviská roztrúsené po univerzite opäť spojili do jednej katedry slovenského jazyka a literatúry. V dôsledku organizačných zmien v rámci UMB došlo k 1. septembru 2007 k zmene názvu KSJL na Katedru slovenského jazyka a literárnej vedy (KSJLV). K 1. marcu 2008 sa KSJLV FHV UMB spojila s KSJL PdF UMB a od 1. septembra 2008 figurovala v štruktúrach FHV UMB ako Katedra slovenského jazyka a literatúry s oddelením prekladateľstva a tlmočníctva. Literárnu časť katedry tvorili Zuzana Bariaková, Martin Golema, Henrich Jakubík, Ivan Jančovič, Ľubomír Kováčik, Kristína Krnová, Martina Kubealaková, Eva Pršová, Brigita Šimonová, Jozef Tatár, Zdenko Kasáš ako emeritný profesor. Ďalšia organizačná zmena sa udiala v priebehu roka 2013, k 1. 1. 2014 bola Fakulta humanitných vied premenovaná na Filozofickú fakultu UMB a pôvodná Katedra slovenského jazyka a literatúry s oddelením prekladateľstva a tlmočníctva sa rozdelila na nástupnícku Katedru slovenského jazyka a komunikácie (v priestoroch na Tajovského ul. 51) a Katedru slovenskej literatúry a literárnej vedy (KSLLV) v priestoroch na Tajovského ul. 40, jej prvým vedúcim bol Ivan Jančovič. Do jej pôvodného personálneho zloženia – Zuzana Bariaková, Martin Golema, Henrich Jakubík, Ivan Jančovič, Ľubomír Kováčik, Kristína Krnová, Martina Kubealaková, Eva Pršová, Jozef Tatár, Brigita Šimonová, Zdenko Kasáš ako emeritný profesor – vstupovali rôzne okolnosti, v akademickom roku, ktorý pripomína 70. výročie založenia banskobystrickej katedry, sa o pedagogický aj vedecký rozvoj katedry snažia: Zuzana Bariaková, Martin Golema, Ivan Jančovič, Martina Kubealaková, Eva Pršová a Eva Urbanová.