Turistický bol kurz na ktorý sa každý svojim spôsobom tešil. Síce boli aj nejaké obavy, no všetky prekážky čo sa vyskytli sa dali prekonať.

Po príchode a rozložení stanov, čo pre niektorých bolo obtiažne, každý využil svoj voľný čas po svojom. Chalani hrali futbal, dievčatá volejbal a ani sme sa nenazdali a blížil sa večer a prvé prednášky, čo dalo väčšine z nás zabrať. Deň čo deň sme sa tešili na večerné posedenie pri ohni a chvíľu dobrej zábavy. Po nej nás čakal vytúžený oddych a to nie hocikde, ale v stanoch. Vrelo to odporúčam. Taká menšia zimička, bolesť v krížoch či zaležaný krk človek nezíska len tak hocikde!!!

Keď sme sa do "ružova" vybúvali svitlo na nový deň, ktorý nám priniesol vždy niečo nové a zaujímavé. Boli to rôzne hry, behy či výstupy.

Jeden z výstupov bol na Starý Zvolen nad Donovalmi.Po výstupe nás ohúril nádherný výhľad a mysleli sme si, že už vyššie a ďalej sa nedá ísť,no opak bol pravdou.

Aj keď nám na začiatku počasie neprialo, bolo zamračené a pršalo naši vyučujúci nám vymysleli pretek. My sme ním samozrejme neboli nadšený, lebo do toho lejaka nemali ísť oni, ale my. Bežali sme cez les kde nás čakali všelijaké nástrahy, napr. museli sme šplhať po lane na ktorom sa neuveriteľne šmýkalo, ísť po slepiačky a orientovať sa pomocou ostatných zmyslov a prekonávať zložité prekážky v teréne. No po absolvovaní tohto preteku sme usúdili, že keby nepršalo a nepremočili sme sa do nitky nebol by taký zaujímavý a nezabavili by sme sa tak na ňom. Veľmi dôležitá tu bola spolupráca a dôvera bez ktorej by sme sa nepohli ani o krok ďalej.

Na druhý deň sme si všetci priali aby pršalo, čo nám aj na začiatku vychádzalo, dôvodom bolo to,že sme mali ísť na celodennú túru, kde nešlo len o prechádzku, ale o preverenie fyzických a psychických síl. Bola to túra cez Malú a Veľkú Chochuľu až do Liptovskej Lužnej.

Síce to bolo veľmi náročné, no po príchode sme sa všetci tešili, že sme to zvládli. Nakoniec prišiel na rad orientačný beh, ktorého sa v kútiku duše každý bál. No našťastie ho väčšina zvládla bez ujmi na zdravý.

Posledný deň nás čakala aj posledná úloha a to vymyslieť, pretek všestrannosti, ktorý musel každý z nás absolvovať.

Po jeho ukončení nasledovalo ukončenie a vyhodnotenie kurzu, posledné posedenie pri ohni a záverečné balenie.

Tak ako sme na začiatku prichádzali z obavami, tak na konci sme odchádzali z dobrým pocitom, že sme sa niečo naučili, utužil sa kolektív a odniesli sme si neskutočne veľa zážitkov, na ktoré sa len tak nezabúda.

Erika Dymová