Životné jubileum profesora Michala Harpáňa

V pondelok 27. októbra oslavuje významné životné jubileum – sedemdesiatku – významný slovenský literárny vedec, prekladateľ, vysokoškolský učiteľ, člen redakčnej rady vedeckého časopisu NOVÁ FILOLOGICKÁ REVUE a náš dlhoročný kolega a priateľ profesor Michal Harpáň.

Michal Harpáň sa narodil v Kysáči v bývalej Juhoslávii. Študoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, odbor juhoslovanská literatúra (1968). Postgraduálne štúdium ukončil na Filologickej fakulte v Belehrade obhajobou magisterskej práce Slovenský a srbský nadrealizmus – paralela (1973), doktorát literárnych vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade na základe obhajoby dizertačnej práce Poézia a poetika Michala Babinku (1978). Od roku 1969 do roku 2013 pracoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, najskôr ako asistent pre slovenskú literatúru a teóriu literatúry, potom ako docent (1979), mimoriadny profesor (1984) a riadny profesor (1989). V rokoch 1884-1986 bol prodekanom pre vedu na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Od roku 1986 je vedúcim katedry slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade v Srbsku, okrem toho prednáša slovenskú literatúru aj na Filologickej fakulte v Belehrade (od roku 1989). V rokoch 1997-99 vyučoval aj na Vysokej  škole pedagogickej v Segedíne v Maďarsku a na Pedagogickej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci v Srbsku. Od roku 2005 do roku 2011 pôsobil aj na Slovensku, konkrétne na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, najprv na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty a po zlúčení katedier na Katedre slovenského jazyka a literatúry, oddelení prekladateľstva a tlmočníctva Fakulty humanitných vied uvedenej univerzity (z ktorého vznikla Katedra translatológie FF UMB). V roku 2012 si prevzal na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici čestný doktorát (doctor honoris causa).

Michal Harpáň sa počas svojej plodnej vedeckej činnosti zaoberal tromi zložkami literárnej vedy – teóriou literatúry (rovnomenná publikácia – Teória literatúry), literárnou kritikou (napr. práca S literárnou vedou a kritikou) i dejinami literatúry (Dejiny slovenskej literatúry II.) – a to jednak syntetizujúco (publikácia Teória literatúry či najnovšie Dejiny slovenskej literatúry), ako i analyticky (Texty a kontexty, O Paľovi Bohušovi, Predslovy a doslovy a i.). Harpáňov vedecký záujem presahuje dolnozemský kontext, autor sa totiž zameriava aj na súčasnú slovenskú (najmä medzivojnovú) literatúru so špeciálnym záujmom o súčasnú poéziu. Tento záujem vyvrcholil v najnovších Dejinách slovenskej literatúry zväzok č. 2, ktorej je spoluautorom.

Katedra translatológie želá oslávencovi predovšetkým veľa zdravia, sily a neúnavnej chuti naďalej vedecky pracovať.

Vážený pán, profesor, milý Michal, VŠETKO NAJLEPŠIE!

                                                                       Kolektív Katedry translatológie FF UMB