Vzory príprav na vyučovaciu hodinu

 

PRÍPRAVA (1)

 

  Vypracovala: Jana Grigľová 

Predmet: Súvislá pedagogická prax

Vyučujúci: PaedDr. Miroslav Kmeť

Dátum ukončenia práce: 04.10.2008

   
Téma 1:   Prvá svetová vojna – svetová vojna v rokoch 1914-1916

Ročník: 3. ročník, Gymnázium

Vyučovacie metódy:   frontálne opakovanie, motivačný rozhovor, práca s učebnicou, práca s  

                                      mapou

Vyučovacie pomôcky: učebnica dejepisu, literatúra, fólie, meotar, obrázky – týkajúce sa  

                                      Prvej svetovej vojny

Výchovné ciele:            uvedomiť si nebezpečenstvo túžby po moci a nadvláde

Vzdelávacie ciele: Hlavný cieľ:  

-         Žiak vie, že 1. svetová vojna bola „ svetovým“ konfliktom, ktorý vo svete vyvolal ďalekosiahle politické, hospodárske, územné, národnostné a kultúrno-spoločenské premeny (zasiahla takmer všetky oblasti ľudského života).

                       

Vedľajšie ciele:

-         Žiak vie charakterizovať tri podstatné príčiny vzniku prvej svetovej vojny (a, Balkán – „sud pušného prachu“; na Balkáne  sa najviac križovali záujmy veľmocí; b, Nemecko – nespokojnosť s rozdelením kolónií a sfér vplyvu; c, atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este)

-         Žiak vie rozlíšiť príčinu a zámienku vzniku vojny (zámienka – atentát; príčina – nemecká snaha o ovládnutie jadra Európy, získanie nových kolónií  a konečným cieľom politiky mala byť nemecká svetovláda; Balkán – sféra vplyvu viacerých mocností)

-         Žiak vie vymenovať tri fronty, na ktorých sa počas vojny bojovalo (západný, východný, južný)

-         Žiak vie vysvetliť pojem „Blitzkrieg“ (viď expozícia učiva)

-         Žiak vie vymenovať najvýznamnejšie bitky jednotlivých frontov (západný front – bitka pri Marne, bitka pri Ypres, bitka pri Verdune, bitka pri Somme; východný front- bitka pri Tannenbergu, bitka pri Mazurských jazerách; južný front -  bitka o Belehrad, bitka pri Gallipoli)

-         Žiak vie, že ruská armáda prenikla koncom roku 1914 na území Slovenska a obsadila mestá: Bardejov, Stropkov, Svidník, Snina, Humenné, Medzilaborce

-         Žiak vie vysvetliť priebeh vojny na jednotlivých frontoch (viď expozícia učiva)

-         Žiak vie, že v rokoch 1914-1916 prebiehala vojna s väčšími či menšími úspechmi na oboch stranách, ale nikdy nedošlo k celkovému porazeniu jednej či druhej strany

 Štruktúra hodiny 

Organizačná časť- pozdrav, kontrola neprítomnosti a zápis do triednej knihy

                             Slovné oboznámenie žiakov s cieľom a štruktúrou hodiny.

Motivačná fáza

Pomôcky: učebnica, meotar, fólia – európske spolky a dohody, fólia- bitky pri Verdune a              

                 Somme, článok - Šírenie vojnovej psychózy v Nemecku

Hodinu začnem motivačným rozhovorom – hromadným ústnym opakovaním učiva z minulej hodiny. Budem klásť otázky na vyvolanie predchádzajúcich skúseností a poznatkov žiakov.

     - Kým prejdeme na nové učivo, najskôr si spoločne zopakujeme, o čom ste hovorili na poslednej hodine. O čom ste hovorili na poslednej hodine? (.........)

Postupne budem klásť otázky z učiva, ktorým sa žiaci zaoberali na poslednej hodine. Jedná sa o učivo Svet na prahu 20. storočia. Správnosť odpovedí budem neustále kontrolovať.

     - Aké vojensko-politické spolky vznikli na prelome 20. storočia?(...........)

     - Ktoré štáty ich tvorili? (...........) Aký mali význam? (...........)

Spoločne si pozrieme fóliu, na ktorej sú zaznačené krajiny, ktoré spolky tvorili.

     - Čo výrazne ovplyvnilo život spoločnosti na začiatku 20. storočia? (...........)Aké vynálezy   

       začali ovplyvňovať život človeka? (...........)

     - Čo rozumiete pod pojmom politika militarizmu? (...........)

Po zodpovedaní motivujúcich otázok prejdem k téme hodiny.

     - Témou dnešnej hodiny je Prvá svetová vojna. Pozorne sa zamyslite a skúste mi povedať,  

       aké boli príčiny vzniku Prvej svetovej vojny.

Na príčiny sa ich budem snažiť naviesť prostredníctvom poznatkov z minulých hodín.

     -  Aká bola situácia na Balkáne? Ako sa „správalo“ Nemecko na začiatku 20 storočia?

Po splnení motivácie prejdem do druhej fázy hodiny.

Expozičná fáza – expozícia nového učiva

Žiaci sa v tejto fáze oboznámia s novými informáciami a na základe môjho cieľavedomého pôsobenia a vlastnej aktívnej účasti si osvoja nové poznatky. Do expozičnej časti zapojím aktivizujúce otázky a  názorné pomôcky - obrázky týkajúce sa Prvej svetovej vojny, fólia – bitky pri Verdune a Somme.

- Dnešnou témou hodiny, ako som už spomenula, je Prvá svetová vojna. Otvorte si prosím zošity a knižky na strane 15. Začiatkom 20-teho storočia, ako sme si už spomenuli, boli európske mocnosti rozdelené do dvoch proti sebe stojacich táborov – (.......) Trojspolok a (........) Dohoda. Akýkoľvek incident mohol narušiť tento mier. Trikrát sa podarilo tento incident zažehnať. Viete mi povedať kedy to bolo?(.........) (Keď Nemci bojovali s Nemcami o Maroko, potom po anexii Bosny a Hercegoviny a Balkánskych vojnách -situáciu na Balkáne komplikovali ešte veľmoci, ktoré mali v tejto časti Európy svoje vojenské, hospodárske a politické záujmy). Rakúsko-Uhorsko malo taktiež záujem zväčšovať svoje územie na Balkáne. Nemecko zbrojilo, nebolo spokojné s rozdelením kolónií. Nemecké vrchné velenie i vláda prišli už na sklonku prvého desaťročia 20.storočia k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené, že má pred ostatnými veľmocami náskok v zbrojení, a čím skôr vojna vypukne, tým sú nemecké vyhliadky na úspech väčšie. Neodvážili sa však rozpútať vojnu, v ktorej by Nemecko vystupovalo ako (..........) zjavný agresor. Preto nemecké vládnuce kruhy hľadali takú zámienku na vyvolanie vojny, ktorá by im umožnila maskovať ich agresívne ciele. Taká sa im naskytla v lete 1914.

 Prečítam im článok týkajúci sa Šírenia vojnovej psychózy v Nemecku

      Generál F. von Bernhardi v roku 1912 prehlásil:

      „ Vojna je predovšetkým biologickou nevyhnutnosťou, regulátorom v živote ľudstva, bez ktorého sa nedá zaobísť, bez vojen musí dôjsť k nezdravému vývoju, ...

       Náš národ sa musí učiť chápať, že cieľom politiky nemôže a nesmie byť nikdy udržanie mieru. Politika veľkého štátu musí sledovať pozitívne ciele. Ak to bude možné a výhodné, bude sa prirodzene snažiť dosiahnuť tieto ciele mierovými prostriedkami. Avšak vo veľkých a rozhodujúcich otázkach, ktoré majú určujúci vplyv na vývoj národa, je odvolanie sa ku zbraniam svätým právom štátu, a toho si musí byť politika nielen vedomá, ale tiež musí udržiavať toto presvedčenie vo vedomí národa.“         

Čo bolo teda zámienkou? (..........) Zámienkou bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Spáchal ho mladý študent Gavrilo Princip 28. júna 1914, člen organizácie Mladá Bosna. Nemecko našlo teda v atentáte dlho hľadanú zámienku k vojne. Nemecko mohlo vystupovať ako verný spojenec Rakúsko-Uhorska (Ruh), a nie ako agresor.  Ruh vláda dala ultimátum Srbsku. To obsahovalo podmienky, ktoré Srbsko fakticky nemohlo prijať, ak sa nechcelo úplne vzdať suverenity. V dôsledku nesplnenia požiadaviek vyhlásilo – kedy? (........) 28. júla 1914 R-U vojnu Srbsku. To bol začiatok reťazovej reakcie vyhlasovania mobilizácie v jednotlivých krajinách a vzájomných vypovedaní vojny. Lavína sa pohla. Rusko sa rozhodlo na základe dohôd so Srbskom vystúpiť na obranu tejto balkánskej krajiny a začalo mobilizovať. 1. augusta 1914 vypovedalo Nemecko vojnu Rusku a 3. augusta aj (...........) Francúzsku. 4. augusta 1914 vstúpilo na strane svojich spojencov do vojny Anglicko. K Dohode sa pridalo aj Japonsko. Spojenci Nemecka a R-U – Taliansko a Rumunsko – vyhlásili neutralitu. Na strane Trojspolku vstúpilo do vojny Turecko. Vojna nadobudla svetové rozmery. Vo vojne stáli de facto proti sebe dva tábory (............) - Centrálne mocnosti (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a Bulharsko) a (..........) Dohoda (Anglicko, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA).  

Bojovalo sa na troch frontoch - južnom, východnom a západnom.                                     

Nemecký generálny štáb vypracoval plán tzv. bleskovej vojny – Blitzkrieg. Podľa jeho plánu Nemci prešli územím Belgicka, čím by obišli francúzske opevnenia na nemecko-francúzskej hranici a zaútočili na nechránenú francúzsko-belgickú hranicu. Útok mal byť zrealizovaný hneď na začiatku vojny, ešte predtým, než Rusi zmobilizujú svoju armádu. Po vyradení Francúzska sa chceli Nemci vrhnúť na osamostatnené Rusko. Schlieffenov plán prekazila (.........) Veľká Británia, ktorá okamžite po napadnutí neutrálneho Belgicka (garantom neutrality bola VB) vyhlásila Nemecku vojnu. Schlieffenov plán preto stroskotal. Boje na západnom fronte teda začali bleskovým útokom Nemecka proti Francúzsku. Nemci prešli cez Belgicko až k rieke Marne, kde sa ich francúzskej armáde podarilo zdržať. Prebiehali tu ťažké boje a veľa vojakov v tejto bitke padlo. Z rýchlej  a ofenzívnej vojny sa v priebehu niekoľkých týždňov stala vojna (...........) zákopová. V roku 1915 sa odohrala bitka pri Ypres, kde boli prvýkrát použité chemické zbrane. Viete mi povedať aké? (...........) Na pomoc Francúzom prišla anglická armáda. Roku 1916 sa na západnom fronte odohrali ďalšie významné bitky - pri Verdune (Francúzi tu ubránili západný front) a Somme (najkrvavejšia bitka Prvej svetovej vojny; zomrelo 1,3 mil. vojakov).

-         Tieto bitky si spoločne pozrieme na fólii, kde sú vyznačené oddiely jednotlivých armád a ich ofenzívy (aby si žiaci trošku oddýchli od písania).

Útoky zo zákopov z oboch strán, ktoré trvali až do prelomu 1915-1916 neviedli k zásadným zmenám strategického postavenia.

Napriek tomu, že vojna začala na Balkáne, systém spojeneckých dohôd spôsobil, že vojna sa nerozhodovala tu, ale na západnom a čiastočne východnom fronte. Balkánsky front zostával akýmsi okrajovým frontom.

Na južnom fronte bojovalo Rakúsko - Uhorsko proti Srbsku. Rakúsku - Uhorsku prišli na pomoc Nemci a Srbom Rusi. Až v októbri 1915 padol Belehrad do rakúskych rúk, aj hlavné mesto Čiernej Hory Cetinje. Okrem toho bojovalo Rakúsko - Uhorsko proti Taliansku, lebo Taliani si robili nároky na (..........) južné Tirolsko v Rakúsku. Dohoda bojovala proti Turecku, nakoľko Turecko nepovolilo zásobovanie dohody cez ich územie. Podobne ako na ostatných frontoch, aj na Balkáne sa začala zdĺhavá zákopová vojna.


Na východnom fronte bola situácia iná. Ruské vojská sa snažili preniknúť do Rakúsko - Uhorska, len z dôvodu spojenectiev s jeho nepriateľmi. V decembri 1914 začali dokonca prenikať cez karpatské priesmyky do Uhorska a na východné Slovensko, kde obsadili niekoľko východoslovenských miest. Viete aké? (...........) Boli to Bardejov, Svidník, Stropkov, Snina, Humenné, Medzilaborce. Ruská armáda však čoskoro stroskotala a vydala sa na ústup. Ruské vojská na východnom fronte od začiatku vojny nezaznamenali žiaden veľký úspech a ruské velenie sa snažilo zastaviť nepriaznivý vývoj (neúspešné bitky pri Tannenbergu a Mazurských poliach). Ruská armáda však bola, aj napriek modernizácii, slabo vyzbrojená a jej celkový stav sa menil veľmi pomaly. Vrcholom ruského vojenského snaženia a úsilia sa stala tzv. (...........) Brusilova ofenzíva, ktorá sa časovo kryla s bitkou na rieke Somme. Rusi počas nej spôsobili veľké straty Ruh armáde. Pod dojmom ruských víťazstiev vstúpilo do vojny v auguste 1916 Rumunsko. Jeho nepripravená armáda však bola čoskoro porazená a do nemeckých a bulharských rúk sa dostalo celé Rumunsko s bohatými zásobami nafty.

Vo vojne sa používali rozličné zbrane, akými boli napríklad (..........) ďalekonosné strely, ručné granáty, ponorky, tanky, delá, prvé samopaly a otravné plyny. Všetky zbrane mali za následok ešte väčšie straty na životoch.

-         počas výkladu zadávam aktivizujúce otázky (viď expozičná časť), žiakov za ich odpovede pochválim

-         na tabuľu urobím stručný zápis zo základných pojmov

  

Fixačná a diagnostická fáza

Počas týchto fáz si spoločne zopakujeme  a upevníme učebný materiál, prostredníctvom kladených otázok si preverím osvojené poznatky, či žiaci pochopili jednotlivé súvislosti, fakty, informácie.

Otázky na opakovanie budem zadávať náhodne vybraným študentom.

-         Aké boli príčiny 1. svetovej vojny?

-         Kto spáchal a na kom bol spáchaný sarajevský atentát?

-         Čo to bol „Blitzkrieg“?

-         Vymenuj najvýznamnejšie bitky na západnom fronte.

-         Ako prebiehala vojna na východnom fronte?

-         Ktoré slovenské mestá obsadila Ruská armáda koncom roku 1914?

-         Ako prebiehala vojna na južnom fronte?

-         Ktoré nové vynálezy boli použité počas 1. svetovej vojny?

 Zadanie domácej úlohy (aplikačná fáza)

Žiakom zadám na domácu úlohu dve Otázky na zamyslenie. Majú nad nimi porozmýšľať a svoje odpovede - úvahy - si zapísať do zošita. Na začiatku nasledujúcej si odpovede skontrolujeme a náhodne vyvolaní žiaci budú ohodnotení známkou.

1.      Ktorá časť politiky tvorila základ spojenectva Veľkej Británie, Francúzska a Ruska?

2.       Ako vplývala vojna na vojakov a civilné obyvateľstvo?

           
 __________________________________________________________________________________________________
PRÍPRAVA (2)  

Téma 2:   Formovanie mocenských blokov v Európe

Ročník: 3. ročník, Gymnázium

Vyučovacie metódy:   frontálne opakovanie, motivačný rozhovor, práca s učebnicou, práca s 

                                     mapou

Vyučovacie pomôcky: učebnica dejepisu, literatúra, fólie, meotar

Výchovné ciele:            uvedomiť si dôsledky formovania mocenských blokov v Európe

Vzdelávacie ciele: Hlavný cieľ:  

-         Žiak vie, že pred 1. svetovou vojnou sa sformovali dva mocenské spolky (Trojspolok a Trojdohoda), ktorých existencia zasiahla do všetkých sfér ľudskej spoločnosti.

                       

Vedľajšie ciele:

      -     Žiak pozná dôvody vytvárania mocenských blokov.

-         Žiak vie, že Nemecko  a Rakúsko-Uhorsko sformovali v roku 1879 Dvojspolok.

-         Žiak vie, že Dvojspolok zabezpečoval vzájomnú pomoc v prípade vojny s Ruskom.

-         Žiak pozná dôvody vzniku Dvojspolku (zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom; vyostrenie rusko-rakúskych vzťahov na Balkáne).

-         Žiak pozná dôvody pristúpenia Talianska k Dvojspolku (obsadenie Tuniska Francúzskom - vytvorenie Trojspolku).

-         Žiak vie, že v roku 1892 bola podpísaná tajná zmluva medzi Francúzsko a Ruskom.

-         Žiak vie vysvetliť dôvody uzatvorenia dohody medzi Francúzskom a Ruskom.

-         Žiak vie, že po uzavretí „srdečnej dohody“ sa Veľká Británia zriekla „politiky izolácie“.

-         Žiak vie, prečo Veľká Británia uzatvorila dohodu s Francúzsko (zhoršenie vzťahov medzi Veľkou Britániou a Nemeckom – rozvoj nemeckého hospodárstva, začiatok výstavby tzv. Bagdadskej železnice, budovanie nemeckej námornej flotily).

-         Žiak vie, že v roku 1097 podpísali spojeneckú zmluvu Veľká Británia s Ruskom.

-         Žiak pozná dôvody uzatvorenia dohody (vymedzenie záujmov v mimoeurópskych oblastiach – v Ázii).

-         Žiak vie, že mocenské spolky Dohoda (Veľká Británia, Rusko a Francúzsko) a Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) ovplyvňovali politiku na začiatku 20. storočia.

Štruktúra hodiny 

Organizačná časť- pozdrav, kontrola neprítomnosti a zápis do triednej knihy

                                 Slovné oboznámenie žiakov s cieľom a štruktúrou hodiny.

Motivačná fáza

Pomôcky: učebnica, meotar, fólia – európske spolky a dohody, fólia- Európa pred 1. svetovou

                 vojnou

Hodinu začnem motivačným rozhovorom – hromadným ústnym opakovaním učiva z minulej hodiny. Budem klásť otázky na vyvolanie predchádzajúcich skúseností a poznatkov žiakov.

     - Kým prejdeme na nové učivo, najskôr si spoločne zopakujeme, o čom sme hovorili na  

       poslednej hodine. O čom sme hovorili na poslednej hodine? (.........)

Postupne budem klásť otázky z učiva, ktorým sa žiaci zaoberali na poslednej hodine. Jedná sa o učivo Anexia Bosny  a Hercegoviny, prvá balkánska vojna,  druhá balkánska vojna a albánska kríza. Správnosť odpovedí budem neustále kontrolovať.

     - Aké boli príčiny anexie Bosny a Hercegoviny? (...........)

     - Ako sa k anexii stavali európske mocnosti? (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia,

        Rusko, Srbsko)(...........)

     - Kedy vypukla prvá balkánska vojna? (...........)

     - Aké boli ciele vojny? (...........) Ktoré štáty tvorili koalíciu balkánskych štátov? (..........)

     - Aké boli výsledky prvej balkánskej vojny?(...........)

     - Prečo a kedy vypukla druhá balkánska vojna? (...........)

     - Prečo a kedy vypukla albánska kríza? (...........)

     - Ako reagovalo Rakúsko na vstup srbských vojsk do Albánska? (...........)

Po zodpovedaní motivujúcich otázok prejdem k téme hodiny.

     - Témou dnešnej hodiny je formovanie mocenských blokov v Európe. Pozorne sa zamyslite a skúste mi povedať, prečo sa v Európe začali formovať mocenské spolky. (...........)

Na odpoveď sa ich budem snažiť naviesť prostredníctvom poznatkov z minulých hodín.

     -  Aká bola situácia po Berlínskom kongrese? Ako sa „správalo“ Nemecko voči ostatným štátom?

Po splnení motivácie prejdem do druhej fázy hodiny.

Expozičná fáza – expozícia nového učiva

Žiaci sa v tejto fáze oboznámia s novými informáciami a na základe môjho cieľavedomého pôsobenia a vlastnej aktívnej účasti si osvoja nové poznatky. Do expozičnej časti zapojím aktivizujúce otázky a  názorné pomôcky: fólia – európske spolky a dohody, fólia- Európa pred 1. svetovou vojnou.

- Dnešnou témou hodiny, ako som už spomenula, je formovanie mocenských blokov v Európe. Medzinárodné vzťahy sa v období nástupu imperializmu značne vyostrili. Súviselo to s nerovnomerným vývinom krajín. Po štátnom zjednotení v Nemecku (............) (1871) dochádza k dynamickému rozvoju národného hospodárstva a priemyslu. Nemecko bolo na druhom mieste v priemysle. Rozpínavosť nemeckých monopolov zapríčinila ostrý konkurenčný boj s Anglickom a Francúzskom. Nemecko pociťovalo (..............) nedostatok kolónií a pripravuje boj o nové rozdelenie sveta s cieľom získať svetovládu „vydobyť miesto pod slnkom“.

- Táto nemecká rozpínavosť sa nepozdávala (............) Veľkej Británii, ktorá si chcela udržať svoje obrovské koloniálne panstvo, Francúzsko si robilo nárok na vrátenie (...........) Alsaska a Lotrinska, ktoré muselo Nemecku odstúpiť po prusko- francúzskej vojne ( 1871 ). Rusko sa snažilo získať vplyv (.............) na Balkáne, Blízkom východe a ovládnuť Bospor a Dardanely. Rakúsko-Uhorsko chcelo tiež ovládnuť Balkán, ktorý mal byť východiskom z ich vnútorných ťažkostí.

- Každá z veľmocí hľadala spojenca na presadenie svojich cieľov, a preto sa vytvárajú politicko-vojenské zoskupenia. Ako prvý vznikol 7. októbra 1879 vo Viedni (...........) Dvojspolok, spojením Rakúsko-Uhorska a Nemecka. Bola to tajná zmluva, ktorá vymedzovala vzájomnú vojenskú pomoc v prípade vojny s Ruskom. Aké boli dôvody vzniku Dvojspolku? (..............) Bola to hlavne nespokojnosť Ruska so závermi Berlínskeho kongresu, z toho vyplýva zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom (neúspech v Berlíne Rusko pripísalo nemeckému spôsobu vedenia rokovaní – Bismarck) a medzi Ruskom a Rakúsko-Uhorskom (R.-U. dostalo do správy Bosnu a Hercegovinu, čím sa posilnila pozícia R.-U. na Balkáne). 

- V roku 1882 sa k Dvojspoloku pripojilo Taliansko. Dvojspolok sa zmenil na Trojspolok. Dôvodom pristúpenia Talianska k Dvojspolku bolo zhoršenie vzťahov medzi Talianskom a Francúzsko. Dôvodom bolo obsadenie (.............) Tuniska Francúzskom, o ktoré malo  záujem aj Taliansko. V roku 1883 sa voľne pripojilo k Trojspolku aj Rumunsko.

-          Na fólii si spoločne pozrieme popr. podiskutujeme o obrázku: Európske spolky  a dohody (aby si študenti trošku oddýchli od písania). Sú na nej vyznačené štáty patriace do 2 mocenských blokov na začiatku 20. storočia.

- Proti Trojspolku uzavreli v r.1892 vojenskú konvenciu Francúzsko a Rusko. Dôvodmi uzatvorenia dohody boli zhoršené vzťahy medzi (...........) Ruskom a Nemeckom – neobnovenie zabezpečovacej zmluvy a vyostrené vzťahy medzi Francúzskom a Nemeckom (..........) (Alsasko a Lotrinsko). Neskôr v r. 1904 bola uzatvorená aj „srdečná dohoda“ (entente cordiale) medzi Francúzskom a Veľkou Britániou. Viete prečo sa dohoda nazývala srdečnou? (..............) Urovnávala spory, konflikty v kolóniách. Na základe dohody Egypt pripadol VB a Maroko FR. VB sa na základe dohody zriekla „politiky izolácie“, príčiny boli nasledovné (................): rozvoj nemeckého hospodárstva – tvrdá konkurencia Britom na svetových trhoch; začiatok výstavby tzv. Bagdadskej železnice – spojenie Berlín – Istanbul – Bagdad – pobrežie Perzského zálivu – licenciu na jej výstavbu získali Nemci – posilnenie postavenia v Osmanskej ríši; ohrozenie koloniálnej oblasti VB; budovanie nemeckej námornej flotily pod vedením admirála Tirpitza – ohrozenie postavenia VB ako prvej námornej veľmoci).

- Tento vojenský blok dotvorila zmluva medzi Veľkou Britániou a Ruskom ( 1907 ) a dostal pomenovanie Dohoda. Podstatou Rusko – VB dohody bolo vymedzenie záujmov v mimoeurópskych oblastiach v Ázii (Perzia, Afganistan). Afganistan pripadol (..........) VB a Perzia: severná časť pripadla Rusku, južná časť VB a stredná časť – oblasť koncesií pre Rusov i Britov. 

-         Na meotare si spoločne premietneme fóliu, znázorňujúcu Európu pred 1. svetovou vojnou. Na jej základe budú musieť žiaci vyčítať, ktoré nové štáty vznikli po 1. svetovej vojne.

- V európskej  a svetovej politike sa na prelome 19. a 20. storočia vynárali rozpory, ktoré prehlbovali napätie medzi mocnosťami dvoch veľkých záujmových zoskupení. Prvá svetová vojna tak bola dôsledkom (.............) vyvrcholenia rozporov, pričom atentát na Františka Ferdinanda D´Este bol len zámienkou na rozpútanie vojny. Prvá svetová vojna volala vo svete ďalekosiahle politické, hospodárske, územné, národnostné a kultúrno-spoločenské premeny. Zasiahla takmer všetky oblasti ľudského života a otriasla aj dovtedajšími humanistickými ideálmi demokratického usporiadania spoločnosti.

-         počas výkladu zadávam aktivizujúce otázky (viď expozičná časť), žiakov za ich odpovede pochválim

-         na tabuľu urobím stručný zápis zo základných pojmov

Fixačná a diagnostická fáza

Počas týchto fáz si spoločne zopakujeme  a upevníme učebný materiál, prostredníctvom kladených otázok si preverím osvojené poznatky, či žiaci pochopili jednotlivé súvislosti, fakty, informácie.

Otázky na opakovanie budem zadávať náhodne vybraným študentom.

-         Prečo vstúpila VB do mocenského spolku Dohoda?

-         Ktoré štáty tvorili Trojspolok?

-         Prečo vznikol Trojspolok?

-         Kedy bola podpísaná dohoda medzi VB a Ruskom?

-         Aké územia si na základe „srdečnej dohody“ rozdelili FR. a VB.?

-         Prečo sa vytvárali spolky a dohody?

  Zadanie domácej úlohy (aplikačná fáza)

Žiakom zadám na domácu úlohu tri Otázky na zamyslenie. Majú nad nimi porozmýšľať a svoje odpovede - úvahy - si zapísať do zošita. Na začiatku nasledujúcej si odpovede skontrolujeme a rozanalyzujeme.

1.      Aké boli príčiny narušenia mocenskej rovnováhy v Európe?

2.      Akú úlohu v tomto smere zohralo zjednotené Nemecko?

3.      Ktorá časť politiky tvorila základ spojenectva Veľkej Británie, Francúzska a Ruska?

 __________________________________________________________________________________________________
PRÍPRAVA (3)       Vypracovala: Dana Figlárová

 

Dátum: 25. 9. 2008

Trieda: 7. B

Téma: Francúzsko v stredoveku

Pomôcky: mapa Európy v stredoveku, texty a mapy v učebnici, obrázky k životu a zániku templárov

Ciele:

1.      Žiak vie, že Západofranskej ríše sa v priebehu storočí vytvorilo dnešné Francúzsko.

2.      Žiak vie, že dynastia Kapetovcov začala Hugom Kapetom.

3.      Žiak vie, že dynastii Kapetovcov sa podarilo v priebehu 12. st. zjednotiť rozdrobenú krajinu.

4.      Žiak vie, že kráľ Filip IV. Pekný presídlil pápeža do mesta Avignon, prenasledoval židov, zrušil rád Templárov.

5.      Žiak vie, že za vlády Filipa IV. Pekného sa Francúzsko stalo jednou z najsilnejších krajín v Európe.

6.      Žiak vie, že v rokoch 1337 – 1453 prebiehala medzi Anglickom a Francúzskom storočná vojna.

7.      Žiak vie, že po tejto vojne Anglicko stratilo všetky územia vo Francúzsku. 

Minimálna úroveň vedomostí:

- žiak vie, že Západofranskej ríše sa v priebehu storočí vytvorilo dnešné Francúzsko

- žiak vie, že za vlády Filipa IV. Pekného sa Francúzsko stalo jednou z najsilnejších krajín v Európe

- žiak vie, že v rokoch 1337 – 1453 prebiehala medzi Anglickom a Francúzskom storočná vojna

- najprv individuálnym skúšaním zopakujem posledné učivo a niekoľkými otázkami aj predchádzajúce:

1. Aké národy pôvodne obývali Britské ostrovy?

2. Kto založil provinciu Británia a mesto Londýn?

3. Aké germánske kmene a kedy prišli na Britské ostrovy?

4. Čo sa udialo v roku 1066?

5. Ako boli od tohto roku prepojené dejiny Anglicka a Francúzska?

6. Kedy na trón nastupuje dynastia Plantagenetovcov?

7. Charakterizujte vládu panovníka Jána Bezzemka.

8. Aká inštitúcia bola predchodkyňou anglického parlamentu?

- otázky k predchádzajúcemu učivu:

a) Charakterizujte Verdunskú zmluvu.

b) Kto bol Fridrich I. Barbarosa?

c) Aká bitka a kedy sa odohrala pri rieke Lech?

-         ostatným žiakom zadám počas skúšania vypracovať otázky na diskusiu v učebnici pri poslednom učive o dejinách Anglicka v stredoveku, dôjde tak k zopakovaniu posledného učiva aj u nich

-         zároveň bude ich úlohou aj počúvať spolužiaka pri odpovedi a potom skúsiť ohodnotiť ho, povedať, čo vedel a čo nie

Následne po odpovedi plynule prejdem k novému učivu a definujem ciele danej vyučovacej hodiny. Pri vysvetľovaní sa zameriam na základné fakty a súvislosti medzi nimi. Pokúsim sa zasadiť učivo do celku európskych dejín a nevysvetliť ho izolovane. Vysvetľovanie budem prerušovať otázkami poukazujúcimi na súvislosti a príčiny určitých faktov. Budem sa snažiť aktivizovať žiakov, aby sami logicky odvodili dôvody a motívy. Aby si uvedomili vznik komplikovanej situácie, keď na anglický trón nastupuje normanský vojvoda – vazal francúzskeho kráľa a neskôr francúzska dynastia Plantagenetovcov. Využijem aj predchádzajúce vedomosti o Verdunskej zmluve, vojvodcovi Rollovi.

Postupne budem počas hodiny robiť poznámky na tabuľu podľa vopred mnou pripraveného textu. Využijem pre názornosť žiakov obrázky panovníkov, ktorých budem spomínať. Pokúsim sa týchto kráľov priblížiť žiakom cez krátke úryvky o ich živote v učebnici. Pre názornosť použijem i ilustrácie k templárskemu rytierskemu rádu.

Počas vysvetľovania si pomôžem aj mapou Európy v stredoveku, hlavne pri územných zmenách.

Motivácia:

Hodinu začnem motivačným rozhovorom. Upriamim pozornosť na pojmy, ktoré im môžu už byť známe ako Templári, Jana z Arku. Poukážem tak na tému vyučovacej hodiny. Potom stručne niekoľkými vetami zopakujem ešte raz posledné učivo. Pokúsim sa vytvoriť prepojenie medzi oboma učivami.

Expozícia

Na minulých hodinách ste si spomínali Franskú ríšu. Podľa akého kmeňa bola táto ríša pomenovaná? Bolo to podľa kmeňa Frankov. Minulý týždeň ste hovorili o Verdunskej zmluve. Na aké tri časti bola touto zmluvou Franská ríša rozdelená? A práve zo Západofranskej ríše sa vytvorilo v priebehu storočí dnešné Francúzsko.

V tomto období bola na tróne dynastia Karolovcov. Pamätáte sa kto bol Karol Veľký? Postupne však Karolovci strácali vplyv a krajina sa rozdrobila. Keď v roku 987 zomrel posledný kráľ z dynastie Karolovcov Ľudovít V., bol vo Francúzsku za kráľa zvolený Hugo Kapet, dovtedajší parížsky gróf. S ním nastupuje na francúzsky kráľovský trón nová dynastia Kapetovcov. Práve táto dynastia sa snažila centralizovať krajinu. Čiastočné úspechy v tomto smere dosiahol kráľ Ľudovít IX. Svätý. Prečo si myslíte mal prídomok svätý? Jednak sa zúčastnil križiackej výpravy a zaviedol viacero príkazov na dodržiavanie morálky obyvateľov, čím si získal priazeň pápeža. Za jeho úspechmi stojí prenasledovanie konkurenčných rodín, vytvorenie úradníckej šľachty a byrokratického aparátu, ktorý kontroloval hospodárstvo a výber daní.

Dôležitým panovníkom tejto panovníckej dynastie bol Filip IV. Pekný. Vládol v rokoch 1285 – 1314. Podarilo sa mu pripojiť k Francúzsku územia Flanderska a Gaskonska. Viete, čím boli tieto oblasti významné? V Gaskonsku bolo vďaka svojej polohe veľmi dobre rozvinuté poľnohospodárstvo, pestoval sa hlavne vinič. Čo sa z neho vyrábalo? Víno, ktoré bolo významným obchodným artiklom. A Flandersko bolo tiež významné svojimi obchodmi. Filip IV. Pekný zasiahol i do cirkevných záležitostí. Viete, kde sídli hlava kresťanskej cirkvi? Je to v Ríme. Ale Filip IV. Pekný preniesol sídlo pápeža z Ríma do Avignonu v roku 1309 na viac ako 70 rokov. Týmto vyvolal veľké obavy u ostatných kresťanských štátov. Prečo?

Za jeho vlády sa viedli i viaceré vojny. Čo potrebuje štát, ktorý ich vedie? Peniaze. A ako ich môže získať? Môže si požičať i zvýšiť dane. Peniaze si požičal od najbohatších obchodníkov, a to boli židia a bohatý rytiersky rád templárov. Filip IV. Pekný začal židov prenasledovať, zabavovať im majetok. Vznik rytierskeho rádu templárov súvisí s križiackymi výpravami. Členovia rádu sa zaviazali žiť v chudobe a ochraňovať veriacich, ale rád veľmi rýchlo zbohatol. Aby ho kráľ mohol získať obvinil templárov z kacírstva, rád rozpustil a v prospech štátu im zabavil majetok. Najvyšší predstavitelia templárov, na čele s Jakubom z Molay, boli upálení. Za vlády Filipa IV. Pekného sa Francúzsko stalo jednou z jednou z najsilnejších krajín v Európe.

Po Filipovi IV. Peknom vládli pomerne krátko postupne jeho traja synovia Ľudovít X., Filip V. a Karol IV., ktorým vymiera priama vetva Kapetovcov. Na trón nakoniec nastupuje vedľajšia vetva Valois, začínajúca Filipom VI., synovcom Filipa IV. Pekného. Nároky na trón si však robí i anglický kráľ Eduard III., vnuk Filipa IV. Pekného. Syn anglického kráľa Eduarda II., ktorý mal za manželku jedinú dcéru Filipa IV. Pekného Izabelu. Tieto nároky Anglicka na francúzsky trón aj so snahou získať Gaskonsko a Flandersko, boli príčinami vypuknutia storočnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom.

Čo si myslíte, koľko rokov trvala táto vojna? Odohrávala sa v rokoch 1337 až 1453, čiže 116 rokov. Boje však neprebiehali neustále, na to nemala ani jedna krajina dostatok šľachty a vojska. Odohralo sa viacero veľkých bitiek, napríklad pri Kreščaku v roku 1346, kde zahynul český kráť Ján Luxemburský, pri Poitiers, Orleáns. V prvej fáze vojny malo prevahu Anglicko, ktoré bolo lepšie vyzbrojené a malo lepšiu stratégiu. Francúzsko medzitým zápasilo s morom, hladom, vzburami. Aj samotný francúzsky kráľ Ján II. bol zajatý. Vládol namiesto neho budúci kráľ Karol V. V druhej fáze storočnej vojny, keď sa Francúzsko vysporiadalo s vnútorným neporiadkom, zlepšilo výzbroj a výstroj vojakov, stratégiu a keď sa do bojov zapojilo takmer celé obyvateľstvo krajiny, nastal obrat a Anglicko začalo ustupovať. Z týchto bojoch sa na francúzskej strane stala známou Jana z Arku. Poznáte ju?

Celkovo Anglicko storočnú vojnu prehralo, stratilo až na prístav Calais všetky územia vo Francúzsku a vplyv na ďalší vývoj vo Francúzsku. Z Francúzska sa stala konsolidovaná centralizovaná monarchia s dominantnou pozíciou kráľa. Obe krajiny však boli vyčerpané a v nasledujúcom období sa menej zapájali do udalostí v Európe.

 Fixácia:

Využitie textov (Čo hovoria kroniky) a obrázkov v učebnici na upevnenie základných poznatkov.

 Diagnostika:

1. Aký súčasný štát sa vyvinul zo Západofranskej ríše?  

2. Kto bol Hugo Kapet?

3. Kedy nastupuje na trón dynastia Kapetovcov?

4. Charakterizujte vládu Filipa IV. Pekného.  

5. Čo bolo príčinou storočnej vojny?

6. Kedy prebiehala storočná vojna, kto v nej bojoval a kto vyhral?

7. Aké boli dôsledky storočnej vojny pre obe krajiny?

Aplikácia:

Zistite a potom stručne definujte, kto je kacír, dauphin.

 

__________________________________________________________________________________________________

PRÍPRAVA (4)

 

 Dátum: 29. 9. 2008

Trieda: 9. B

Téma: Parížska mierová konferencia

Pomôcky: prezentácia v PowerPointe s textom, fotografiami a mapami, mapa Európy

Ciele: 1. Žiak vie, že mierová konferencia po 1. svetovej vojne sa konala v Paríži v rokoch 1919 až 1920.

2. Žiak vie, že Parížske mierové rokovania po 1. svetovej vojne rozhodli o novom usporiadaní Európy.

3. Žiak vie, že hlavné slovo mala Rada piatich – Veľká Británia, Francúzsko, USA, Taliansko a Japonsko.

4. Žiak vie, že Francúzsko bolo zástancom tvrdého potrestania Nemecka a USA presadzovali mierovú diplomaciu.

5. Žiak vie, že konferencia riešila výšku reparácii, uznanie novovzniknutých štátov porazenými a vzťahy medzi štátmi.

6. Žiak vie, že mierová zmluva s Nemeckom bola uzavretá vo Versailles, s Rakúskom v Saint-Germain, s Maďarskom v Trianone, s Bulharskom v Neuilly a s Tureckom v Sévres.

7. Žiak vie, že Spoločnosť národov vznikla v roku 1920.

Minimálna úroveň vedomostí:

- žiak vie, že mierová konferencia po 1. svetovej vojne sa konala v Paríži v rokoch 1919 až 1920

- žiak vie, že hlavné slovo mala rada piatich – Veľká Británia, Francúzsko, USA, Taliansko a Japonsko

- žiak vie, že Francúzsko bolo zástancom tvrdého potrestania Nemecka a USA presadzovali mierovú diplomaciu

- žiak vie, že mierová zmluva s Nemeckom bola uzavretá vo Versailles

- najprv uskutočním individuálne skúšanie:

1. Prečo nevstúpilo USA do 1. svetovej vojny hneď na začiatku?

2. Ako vplývala 1. svetová vojna na hospodárstvo USA?

3. Ako reagovalo Nemecko na zásobovanie V. Británie a Francúzska USA?

4. Kto, kedy a komu vyhlásil neobmedzenú ponorkovú vojnu?

5. Kedy vyhlásili USA vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku?

6. Ako sa USA zapojili do vojny na európskom kontinente?

7. Kde a kedy bol prerazený nemecká západný front?

8. Kedy Nemecko kapitulovalo?

- otázky k predchádzajúcim učivám:

a) Kedy vypukla 1. svetová vojna?

b) Čo bolo príčinou vypuknutia 1. svetovej vojny?

c) Kde sa odohrali najvýznamnejšie bitky 1. svetovej vojny?

d) Aké konflikty sa odohrali pred vypuknutím 1. svetovej vojny?

-         ostatným žiakom zadám počas skúšania vypracovať otázky na diskusiu v učebnici pri poslednom učive, dôjde tak k zopakovaniu posledného učiva aj u nich

-         zároveň bude ich úlohou aj počúvať spolužiaka pri odpovedi a potom skúsiť ohodnotiť ho, povedať, čo vedel a čo nie

 Po preskúšaní prejdem k novému učivu a definujem ciele danej vyučovacej hodiny - zameranie na mierové rokovania a zmluvy. Pri vysvetľovaní sa zameriam na základné fakty a súvislosti medzi nimi. Pokúsim sa vytvoriť celkový obraz európskych dejín a čiastočne i svetových dejín. Poukážem na súvislosti a príčiny určitých faktov. Počas vyučovacej hodiny budem klásť žiakom otázky, aby som jednak využila ich už nadobudnuté znalosti. Budem sa snažiť aktivizovať žiakov, aby sami logicky odvodili dôvody a motívy. Aby si uvedomili zložitú situáciu, ktorá nastala po ukončení 1. svetovej vojny.

Poznámky nebudem písať na tabuľu, ale sú súčasťou prezentácie v PowerPointe (základné fakty + mierové zmluvy sú len vymenované). Súčasťou prezentácie sú fotografie, portréty a mapa, pomocou ktorej ukážem územné zmeny. Využijem aj texty v učebnici.  

Motivácia:

Zhrniem stručne vypuknutie a priebeh vojny, pričom to podložím karikatúrou a obrázkami v prezentácii. Aktivizujem žiakov a upriamim ich pozornosť na situáciu, ktorá nastala po ukončení vojny. Postupne poukážem na tému danej vyučovacej hodiny. Pokúsim sa vytvoriť prepojenie medzi oboma učivami.

Expozícia:

Ukončiť boje a dohodnúť sa na ukončení vojny sa podarilo na konci roka 1918, ale čo nasledovalo potom? Čo urobili víťazné a čo porazené štáty? Začínajú sa rokovania. Kedy sa už konali také rokovania v Európe po viacerých bojoch?

Ukončenie 1. svetovej vojny znamenalo novú úlohu, ktorá stála pred politikmi a diplomatmi európskych krajín. Bolo potrebné sa vysporiadať s porazenými štátmi a určiť hranice novovzniknutých štátov. S tým sa museli vysporiadať dohodové štáty v snahe zastaviť rozpínavosť Nemecka a stabilizovať situáciu v Európe. Dohodové štáty odmietli rokovať so štátmi, kde nebola demokratická vláda. Mimo tak boli Rusko, kde prebiehala občianska vojna i maďarskí boľševici.

Tieto rokovania prebiehali vo Versailles pri Paríži. Začali 18. januára 1919 a skončili sa až v r. 1920. Rokovaní sa zúčastnilo 70 delegácii z 27 štátov. Prečo práve Versailles? Ako súvisí s rokom 1871? Paríž zároveň symbolizoval západnú demokraciu a prejav úcty štátu, ktorý bol najviac postihnutý vojnou. Vychodzím bodom bolo 14 bodov amerického prezidenta W. Wilsona, ktoré boli považované za program dohodových štátov. Nie každý štát s nimi súhlasil. Každý štát mal svoju predstavu. USA ako veľmoc, ktorej sa postavenie sa upevnilo počas a i po vojne (ekonomika USA utrpela minimálne straty, ale dohodové štáty boli zadĺžené – u koho?), sa neusilovala o územné zisky, ale o liberalizáciu svetového obchodu a uplatňovali mierovú diplomaciu – boli za miernejšie potrestanie Nemecka, aby znovu nedošlo k povstaniu v týchto štátoch a nevyprovokovalo sa opäť vypuknutie vojny. Naopak Francúzsko ako štát, ktorý utrpel veľké ekonomické škody, mal veľké množstvo padlých a na jeho území prechádzal najdôležitejší západný front, malo opačný zámer. Chcelo tvrdé potrestanie Nemecka a jeho značné oslabenie. Podľa nich malo byť Nemecko rozdelené na okupačné zóny a malo platiť vysoké vojnové reparácie. Veľká Británia stratila najvážnejšieho námorného konkurenta, chcela získať nemecké koloniálne panstvo, a preto v záujme rovnováhy odmietala tvrdé postihy pre Nemecko – prečo? Francúzsko by sa stalo dominantnou mocnosťou na kontinente.

Na čele konferencie bola tzv. Rada piatich, zložená zo šéfov delegácii Veľkej Británie – premiér David Lloyd George, Francúzska – predseda vlády Georges Clemenceau, USA – prezident Woodrow Wilson, Talianska – premiér Vittorio Orlando a Japonska – Kinmoči Saiondži. Niekedy označovaná ako Rada desiatich – prečo? (za jeden štát s premiérom alebo prezidentom minister zahraničných vecí). Zástupcovia Japonska riešili len otázky Ďalekého východu a Pacifiku. A najväčší vplyv mali predstavitelia USA, V. Británie a Francúzska, ktorí boli označovaní ako Veľký trojka. Práve im jednotlivé delegácie a plenárne zasadanie všetkých štátov odovzdávalo návrhy riešenia problémov a zmlúv.

Výsledkom rokovaní boli zmluvy s porazenými štátmi:                       (využívanie mapy)

zmluva s Nemeckom – 28. 6. 1919 Versailles     (prečo tento dátum?)

-   Nemecko uznané za jediného vinníka vojny

-   muselo platiť vysoké reparácie, stratilo svoje kolónie v prospech víťazných štátov

-   stratilo viaceré územia (Alsasko-Lotrínsko, Eupen a Malmédy, časť Šlezvicka, Pruska, ...)

-   ľavý breh Rýna na 15 rokov okupovaný spojeneckými vojskami a pravý breh do vzdialenosti 50 km demilitarizovaný, zrušená všeobecná branná povinnosť

zmluva s Rakúskom – 10. 9. 1919 Saint-Germain

-   platba reparácií, obmedzenie armády, strata obchodného loďstva

-   uznanie existencie nástupníckych štátov

-   strata Južného Tirolska, Istrie, Haliča, Čiech, Moravy, Dalmácie, Štajerska, Kraňska, ...)

zmluva s Bulharskom – 27. 11. 1919 Neuilly

-   strata južnej Trácie, časti Macedónie, Dobrudže; obmedzenie armády a platba reparácii

zmluva s Maďarskom 4. 6. 1920 Trianon

- platba reparácií; strata území: Slovensko, Podkarpatská Rus, Sedmohradsko, časť Banátu, Chorvátsko, Slavónsko, Báčka, Burgenlandu

zmluva s Tureckom – 10. 8. 1920 Sévres    (prečo vstúpilo do vojny – chcelo pripojiť územia)

-   strata 4/5 územia; platba reparácii; obmedzenie vojska; úžiny Bospor a Dardanely kontrolované

20. 1. 1920 vzniká na návrh W.Wilsona Spoločnosť národov, ale bez účasti USA (návrat k Monroeovej doktríne). Jej úlohou bolo sprostredkovávať mier a riešiť konflikty jednaním. Jej nevýhodou bolo, že nemala armádu, ktorá by presadila ich rozhodnutia silou.

O ďalších dôsledkoch vojny – nových štátoch si poviete viac nabudúce.

 Fixácia:

Využitie textov (záznam z rokovaní, dialóg W. Wilsona, G. B. Clemenceaua a D. L. Georgea; 14 bodov W. Wilsona) a obrázkov v učebnici na upevnenie základných poznatkov.

 Diagnostika:

1. Kedy a kde prebiehali rokovania po ukončení 1. svetovej vojny? 

2. Kto mal na týchto rokovaniach hlavné slovo?

3. Akú politiku uplatňovalo USA po ukončení vojny?

4. Ako sa stavalo Francúzsko k porazenému Nemecku?   

5. Čo riešila Parížska mierová konferencia?

6. Kedy vznikla Spoločnosť národov?

7. Vymenujte najdôležitejšie zmluvy uzavreté na Parížskych mierových rokovaniach.   

Aplikácia:

Zistite a potom stručne charakterizujte pojem reparácie (použite slovník v učebnici).

___________________________________________________________________________________________________