Anotácia dosiahnutého výsledku: Individuálny projekt mapujúci doteraz iba parciálne prebádané autobiografické texty rôznych generácií východonemeckej literatúry prispieva k diferencovanejšej reflexii vývinových tendencií v kultúre a literatúre po roku 1989. Najvýznamnejším výstupom riešenia výskumnej témy je vedecká monografia vedúcej riešiteľky Generačné aspekty východonemeckej autobiografickej prózy po roku 1989 (Krakov 2013), pripravená v záverečnej fáze projektu, ktorá potvrdzuje generačné špecifiká skúmanej literatúry a pokúša sa o systematizáciu doterajších poznatkov. Výskumnú tému pritom ukotvuje v širšom stredoeurópskom priestore a v kontexte kultúrnej pamäti postkomunistických štátov. Ako významné špecifikum identifikuje rolu autofikcie, hybridného písania, ktoré mení a modifikuje vzťah fikcie a reality. Najmä mladšie generácie autorov posúvajú v autobiografickom písaní hranice fikcie a dokumentu, napríklad integráciou obrazu a reálnych dokumentov, predovšetkým fotografií a korešpondencie, do literárneho textu.