Z histórie polonistiky
Polonistika v Banskej Bystrici vznikla v r. 1997 a je najmladším polonistickým pracoviskom na Slovensku. Poľský jazyk, spolu s ďalšími slovanskými jazykmi, bolo možné do septembra r. 2007 študovať na Katedre slovanských jazykov Filologickej fakulty UMB. Po jej zlúčení s Fakultou humanitných vied zostali v ponuke polonistika a rusistika, ktorých výučbu spočiatku zastrešovala Katedra európskych kultúrnych štúdií a slovanských jazykov a neskôr obnovená Katedra slovanských jazykov FF UMB.
Prvé dva roky bolo realizované iba bakalárske štúdium. V r. 1999 sa prvýkrát otvorilo päťročné magisterské štúdium poľského jazyka a kultúry v kombinácii s anglickým, francúzskym, nemeckým, ruským, slovenským a istý čas aj talianskym, srbským a španielskym jazykom. Počet študentov sa každý rok zvyšoval - z počiatočných dvoch v roku 1997 na 21 v ak. roku 2007/2008. V súčasnosti je možné poľštinu na UMB študovať samostatne alebo v kombinácii s angličtinou, nemčinou a taliančinou. Študijné skupiny majú na oboch stupňoch denného štúdia v priemere 10 študentov. Od ak. roka 2009/2010 sa realizuje aj externé štúdium (momentálne sú otvorené dva ročníky). Doteraz študijný program poľský jazyk a kultúra so zameraním na prekladateľstvo a tlmočníctvo úspešne ukončilo 90 magistrov a traja z nich v rámci uvedeného programu získali aj titul PhDr.
Budovanie nového študijného programu v podmienkach spoločenskej transformácie nebolo ľahké. Chýbali didaktické pomôcky, často sa menilo personálne obsadenie katedry, obsahové zameranie programu bolo nevyhnutné prispôsobovať meniacim sa požiadavkám na absolventov a potrebám trhu. Spočiatku bolo štúdium orientované najmä filologicky, hoci polonistika získala akreditáciu v rámci odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo. Viac ako polovicu náplne programu predstavovali široko chápané teoretické poznatky z oblasti jazykovedy, literárnej vedy, histórie, reálií Poľska, komparatistiky a precvičovanie komunikačných zručností. Translatologicky zamerané predmety, v rámci ktorých sa pozornosť sústreďovala na nácvik prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie, boli iba doplnením predchádzajúcich blokov. Situácia sa zmenila po zavedení zásad Bolonského procesu a najmä po komplexnej akreditácii. Nevyhnutnosť rozdeliť štúdium na tri stupne a jeho náplň prispôsobiť požiadavkám určeným Akreditačnou komisiou sa stala príležitosťou zmeniť tradičný prístup k polonistickému štúdiu v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo a zaviesť celý rad transformácií. So základnými pojmami z translatológie, dejinami tejto disciplíny, dejinami prekladu na Slovensku, opisom jazykového systému slovenčiny a jazykovou kultúrou slovenčiny sa študenti oboznamujú v rámci spoločného základu na bakalárskom stupni. V prvých troch rokoch štúdia sú im sprostredkované aj teoretické poznatky z polonistiky, dejín Poľska a poľskej kultúry (vrátane sociokultúry), učia sa používať praktickú poľštinu v rôznych komunikačných situáciách, konzekutívne tlmočiť jednoduché texty a nadobúdajú tiež základné prekladateľské zručnosti pri prekladoch vybraných odborných textov (úžitkových, reklamných, administratívnych). Tento filologicko-kulturologicko-translatologický stupeň predstavuje východisko pre získanie prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie na magisterskom stupni. Tu sa osobitný dôraz kladie na praktické zvládnutie procesov spojených s konzekutívnym a simultánnym tlmočením v reálnych situáciách, prekladom náročnejších ekonomických, právnych a vedeckých textov. Študenti tiež dostanú základy umeleckého prekladu. Takmer všetky cvičenia a semináre sú teda venované nácviku prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie (do študijného programu sú zaradené iba tri „
isto“ lingvistické predmety - Textová lingvistika, Spisovná poľština v oficiálnej komunikácii a Lexikografia a jeden literárnovedný - Poľská literatúra v čase globalizácie). Každodenná prax a možnosti zamestnať sa, ktoré naši absolventi majú, dokazujú, že takéto smerovanie má zmysel, pretože odráža požiadavky trhu, čo prispieva k udržateľnosti a rozvoju polonistiky v aktuálnych socioekonomických podmienkach, keď v celej Európe zanikajú tzv. „malé“ študijné programy, ktoré sú vnímané ako nepotrebné.
Príprava prekladateľov a tlmočníkov z/do poľského jazyka na vysokej úrovni by nebola možná bez skúsených vedecko-pedagogických pracovníkov. Na tomto mieste treba úprimne priznať, že bez podpory poľských vysokoškolských pracovísk by sa realizácia výučby v ostatných rokoch dala zabezpečiť iba ťažko. Od r. 2005 sú garantmi študijného programu poľský jazyka a kultúra renomovaní poľskí profesori – prof. dr hab. Józef Kąś z Jagelovskej univerzity v Krakove, od r. 2008 prof. dr hab. Urszula Żydek-Bednarczuk zo Sliezskej univerzity v Katoviciach a od r. 2012 prof. dr hab. Władysław Śliwiński z Jagelovskej univerzity v Krakove. Vďaka svojej vedeckej erudícii a dlhoročným pedagogickým skúsenostiam, ktoré odovzdávali a ďalej odovzdávajú mladším kolegom, obrovskou mierou prispeli k rozvoju banskobystrickej polonistiky.
Hoci pracovníkov polonistiky nie je veľa, môžu sa pochváliť viacerými vedeckými počinmi. V prvom rade treba spomenúť medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Výučba slovanských jazykov ako cudzích v slovanskom prostredí – súčasný stav a perspektívy, ktorú organizačne zabezpečovali práve pracovníci polonistiky a ktorá bola venovaná výučbe blízko príbuzných jazykov. Výstupom plodnej vedeckej diskusie je konferenčný zborník vydaný pod redakciou Gabriely Olchowej. V tom istom roku bola započatá tradícia organizovania medzinárodných vedeckých seminárov pri príležitosti Dňa nezávislosti Poľska. Prvý bol nazvaný Kultura, literatura i język w nauczaniu języka polskiego jako obcego. Ďalšie sa uskutočnili v rokoch 2010 (Między dawnymi a nowymi czasy) a 2012 (Polsko-słowacki dialog międzykulturowy). Ich nosnými témami boli aktuálne problémy vzťahu jazyka a kultúry v súčasnej spoločnosti a slovensko-poľské jazykové kontakty. V apríli roku 2009 prof. dr hab. Urszula Żydek-Bednarczuk pripravila odborný seminár Językoznawcze i kulturowe aspekty reklamy, na ktorom sa okrem našich študentov a pracovníkov zúčastnili aj študenti kulturológie zo Sliezskej univerzity v Katoviciach. Nateraz ostatnou vedeckou aktivitou banskobystrickej polonistiky bolo podujatie realizované v apríli 2013 v spolupráci so spoločnosťou „Bristol“ a Školou poľského jazyka a kultúry Sliezskej univerzity v Katoviciach (Szkoła Języka i Kultury Polskiej Uniwersytetu Śląskiego) pod názvom Język w kulturze, kultura w języku. V prvej časti vedeckého seminára vystúpili s prednáškami poprední zahraniční i domáci odborníci z oblasti výučby poľštiny ako cudzieho jazyka a v druhej sa študenti mohli vo forme praktických cvičení oboznámiť so zaujímavými lingvistickými a literárnovednými témami, ktoré im sprístupnili členovia spoločnosti „Bristol“ a hostia z Rzeszowskej univerzity v Rzeszowe.
Ďalšou vedeckou aktivitou polonistiky je vydávanie série zborníkov Język Polski i Kultura. Publikácia je hlasom domácich i zahraničných polonistov. Jej cieľom je propagovať poľský jazyk a poľskú kultúru na Slovensku a viesť vedeckú diskusiu umožňujúcu spoluprácu a výmenu skúseností medzi odborníkmi. Zatiaľ boli vydané dve časti (obe pod redakciou Gabriely Olchowej) – prvá bola venovaná didaktike poľského jazyka ako cudzieho a v druhej sa autori sústredili na aktuálne problémy jazyka, literatúry, kultúry a médií.
V súčasnom globalizovanom svete je vedecký pokrok a vzdelávanie odborníkov v rôznych oblastiach ľudkej činnosti nepredstaviteľný bez medzinárodnej spolupráce a výmeny skúseností so zahraničím. Od začiatku sa banskobystrická polonistika preto snaží dynamicky rozvíjať kontakty s poľskými vysokými školami a ďalšími polonistickými centrami v strednej Európe. Filozofická fakulta a Univerzita Mateja Bela má podpísané bilaterálne dohody o spolupráci s 27 univerzitami a vysokými školami v Poľsku. Polonistika však najintenzívnejšie spolupracuje s Rzeszowskou univerzitou, Sliezskou univerzitou v Katoviciach a Jagelovskou univerzitou v Krakove. Každoročne sa naši pracovníci a študenti zúčastňujú stáží v Katoviciach, Krakove, Poznani, Lubline alebo na polonistike v Ostrave. Našu katedru navštívili odborníci zo Sliezskej univerzity v Katoviciach, Akademie Techniczno-Humanistycznej v Bielsku-Białej, Univerzity v Zielonej Góre a Univerzity v Radome. Trikrát boli našimi hosťami aj študenti – slovakisti zo Sosnovca, ktorí si prvýkrát počas svojho štúdia mohli vyskúšať konzekutívne a simultánne tlmočenie v tlmočníckych kabínach. Naši študenti tiež využívajú možnosti prehĺbiť si jazykové zručnosti na letných školách poľského jazyka. Každoročne sa vďaka podpore rektora Sliezskej univerzity v Katoviciach prof. dr hab. Wiesława Banyśa a riaditeľky Szkoły Języka i Kultury Polskiej prof. dr hab. Jolanty Tambor môžu naši najlepší študenti bezplatne zúčastniť na letnej škole v Cieszyne. V ak. roku 2012/2013 sme započali spoluprácu s Instytutom Książki, Instytutom Pamięci Narodowej a spoločnosťou „Bristol“.
Okrem vedeckého aspektu práce na polonistike v Banskej Bystrici za veľmi dôležitý považujeme aj aspekt „mimoškolský“. Mgr. Gabriela Olchowa, PhD., ešte ako lektorka poľského jazyka, začala na katedre presadzovať zásadu vyučovať poľský jazyk a spoznávať široko chápanú poľskú kultúru prostredníctvom kontaktu s ňou v reálnych situáciách. Takýto prístup neskôr prevzali všetci lektori poľského jazyka, ktorí u nás pôsobili, a tak vznikla bohatá tradícia výletov do Poľska (Opole, Wrocław, Kraków, Warszawa, Zakopane atď.), stretnutí s významnými osobnosťami poľskej literatúry a kultúry – Andrzejom Stasiukom, Wojciechom Kuczokom, Kazimierzou Szczukou, ale aj Jozefom Marušiakom, poetických večerov – s Krzysztofom Lisowským, Marcinom Baranom, Zbigniewom Zadurom, Dariuszom Foksom, Wojciechom Wenclom, večerov vo Filmovom klube polonistov, výstav, prekladateľských dielní s Jozefom Marušiakom alebo cvičení z verbálnej a neverbálnej komunikácie vedených psychológmi z organizácie Self z Rzeszowa. Pozitívny ohlas zaznamenali aj večery a podujatia, ktoré pripravovali pod vedením lektorov študenti – kabarety, plesy polonistov, Andrzejki, veľkonočné posedenia, ale najmä Wigilia - vianočné posedenie pri hudbe spojené so spievaním poľských kolied, „živými“ jasličkami a tradičnou poľskou štedrovečernou večerou.
Väčšinu z uvedených podujatí by bolo ťažké zorganizovať bez pomoci inštitúcií, ktorým na rozvoji polonistiky v Banskej Bystrici veľmi záleží. Medzi inštitúcie, ktoré už dlhé roky podporujú našu polonistiku patria Poľský inštitút v Bratislave a Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Slovenskej republike (spolu s Konzulárnym oddelením). Ich predstavitelia pravidelne navštevujú študentov a pracovníkov, stretávajú sa s vedením univerzity a fakulty. Sú nápomocní nielen radami, ale prispeli aj k organizácii mnohých stretnutí, literárnych besied a prednášok. Zavŕšením vzájomnej spolupráce bolo založenie Centra poľského jazyka a kultúry pri Katedre slovanských jazykov FF UMB v októbri roku 2012. Tento krok považujeme za ďalšiu etapu v rozvoji banskobystrickej polonistiky.
Anita Račáková
Bližšie informácie v slovenčine nájdete tu.