Filologický kongres v Ríme aj s našou účasťou

V dňoch 18-23. júla 2016 sa v Ríme konal významný medzinárodný filologický kongres, na ktorom sa zišli desiatky odborníkov, zaoberajúci sa jazykovednými, literárno-vednými a translatologickými aspektmi v oblasti románskych jazykov a kultúr (Congresso internazionale di lingustica e filologia romanza). V poradí 28. kongres zorganizovala jedna z najprestížnejších talianskych a európskych univerzít La Sapienza v spolupráci s tamojším Ministerstvom školstva a vedy a  ďalšími romanistickými a talianistickými vedeckými a kultúrnymi organizáciami.

V rámci devätnástich sekcií na ňom vystúpili filológovia z početných európskych krajín, ako aj zo Spojených štátov amerických, Kanady, Izraela či z Brazílie. Vo svojich príspevkoch sa zaoberali špecifickými otázkami v oblasti všeobecnej jazykovedy, dialektológie, etymológie, sémantiky, literárnej vedy (vrátane literárnej komparatistiky) či translatológie – a to v diachrónnom, ako aj v synchrónnom kontexte. Organizátori dali v rámci vedeckých areálových presahov priestor aj problémom, ktoré sa týkajú vzťahu filológie a sociológie, antropológie, ako aj súčasným gender teóriám. Súčasťou podujatia boli aj viaceré okrúhle stoly (zaujala najmä téma Ríma a jeho odkazu v literatúre a kultúre), ako aj diskusie o stave a budúcnosti romanistiky vo svete. Spomenul by som tiež užitočné rokovania s talianskymi vydavateľmi umeleckej a odbornej literatúry, výstavu kníh – vedeckých monografií a učebníc z oblasti romanistiky, ako aj diskusie s kolegami – filológmi z viacerých svetových pracovísk. Podujatie malo význam aj z hľadiska výmeny poznatkov vo výskumoch romanistiky a translatológie a ich rôznych aplikácií v jednotlivých štátoch (zaujímavá debata sa rozvinula najmä o potrebe podpory talianistiky a romanistiky v nerománskych krajinách).

Mal som tú česť zastupovať (ako jediný účastník zo Slovenska) súčasné talianistické výskumy u nás. V rámci sekcie translatológia som vystúpil s príspevkom, v ktorom som prítomných oboznámil s recepciou talianskej literatúry v slovenskej kultúre pred a po roku 1989 cez prizmu jednotlivých recepčných modelov a o prekonávaní stereotypizácie tejto literatúry prostredníctvom prekladov po zmene spoločensko-politickej situácie.

V neposlednom rade by som rád spomenul ešte jeden dôležitý fakt. Univerzita La Sapienza ako najväčšia univerzita v Európe (podľa údajov z tamojšieho rektorátu na nej študuje viac ako stotisíc študentov a pracuje tam viac ako dvadsaťtisíc pedagogických a nepedagogických zamestnancov) nadviazala v ostatnom čase vynikajúcu spoluprácu aj s Univerzitou Mateja Bela. Najmä vďaka aktivitám prorektorky UMB pre medzinárodné vzťahy doc. PhDr. Kataríny Chovancovej, PhD. sa podarilo zrealizovať projekt získania tzv. dvojitého diplomu – práve v nasledujúci akademický rok vyjde v rámci doktorandského štúdia prvý absolvent odboru translatológia s titulom Philosophiae Doctor z UMB a z Univerzity La Sapienza.