Čo je a načo nám je literárne vzdelanie podľa Konrada Paula Liessmanna

V utorok 17. 4. 2018 sa prednášková sála F 313 na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici zaplnila takmer po posledný schod. Zdalo sa, že nikto si nechce nechať ujsť zážitok vidieť aj počuť naživo univerzitného profesora dr. Konrada Paula Liessmanna. Tento známy rakúsky filozof pôsobí na Inštitúte filozofie Viedenskej univerzity (Universität Wien, Institut für Philosophie), je autorom brilantnej a vášnivo diskutovanej Teorie nevzdělanosti (2009) a v prednáške, ktorej názov odkazuje na známu inauguračnú prednášku Friedricha Schillera z roku 1789, sa dotkol aj tém svojej najnovšej publikácie z roku 2017 Bildung als Provokation [Vzdelanie ako provokácia].

Schillerov námezdný učenec, otrocká duša a sloboda cez čítanie, ako aj úvahy o vzťahu medzi sčítanosťou, vzdelanosťou a informovanosťou sa v priebehu dvoch hodín spomenuli viackrát. Rezonovala aj otázka literárneho kánonu a najmä významnosť jeho čítania, pretože podľa prof. K. P. Liessmanna nie je dôležité len to, že čítame, ale aj to, čo čítame. „... čítať knihy tak a vedieť čítať knihy tak, že nás zmenia, a to je rozhodujúce. Nejde o nadobúdanie vedomostí len preto, aby sme sa vedeli zapojiť do nejakej diskusie, nejde o nadobúdanie informácií len preto, aby sme niečo vedeli, nejde o to, aby sme prečítali knihu len preto, aby sme ju uplatnili na nejakú situáciu, aby sme imitovali nejaký štýl písania..., ale ide o to, že keď sa pustíme do čítania, keď sa vložíme do čítania, tak sa môžeme zmeniť.“

V súčasnosti sa diskusie o vzdelávaní hmýria zručnosťami, kompetenciami, pretláča sa názor poznať niečo len vtedy, keď je to užitočné, ale aký je význam skutočných poznatkov aj zručností, opýtal sa prof. Liessmann. Pokračoval, že literárne vzdelanie bolo a je sporné, redukuje sa na dejiny či učenie sa obsahov, no skutočná sčítanosť je privilégiom, reputáciou aj provokáciou. Význam čítania kníh, čítania kánonu, teda kníh, bez ktorých by ľudia boli duchovne chudobnejší, vidí tento rakúsky filozof v tom, že sa naučíme, ako môžeme hovoriť o myslení, cítení ľudskej duše, že si uvedomíme, že sa jedna vec dá precítiť rôzne, že sa rozvíja slovná zásoba, utvárajú sa nové obrazy a rozvíja sa schopnosť posudzovať; v tom nachádza zmysel schopnosti čítať.

Aktívne čítanie a aktívne písanie pre neho znamenajú skutočnú autonómiu a slobodu človeka. Preto ako výzvu literárnemu vzdelávaniu kladie úlohu senzibilizovať pre literatúru, pre čítanie.

Prednáška prof. Konrada Paula Liessmanna sa uskutočnila v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0590/16 Literatúra ako literárne konanie a jej konceptualizácia v kľúčových metaforách vzdelávacieho systému; vedúci projektu doc. Ivan Jančovič.

Martina Kubealaková

Autorka fotografií: Irena Dimova