Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

Konferencia Svätec a jeho funkcie v spoločnosti

Vďaka výraznej podpore Slovenskej pošty, a. s. sa mohla v Banskej Bystrici v dňoch 29. - 30. marca 2006 uskutočniť multidisciplinárna vedecká konferencia na tému Svätec a jeho funkcie v spoločnosti. Jej hlavnými organizátormi boli Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra histórie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Kvôli veľkému záujmu o prezentovanú tému bolo rokovanie rozdelené do dvoch paralelne prebiehajúcich sekcií. Sprievodnou akciou bola aj pútavá výstava Sakrálne umenie na slovenských poštových známkach, ktorú pripravilo Poštové múzeum Slovenskej pošty. 

  Program konferencie vo formáte PDF si môžete stiahnuť tu...

Úvodná prednáška v prvej sekcii patrila prof. R. Marsinovi, ktorý sa zameral na vývoj ideálov svätosti (svätcov) a ich typy v stredoeurópskom priestore. Medzi najvýznamnejších českých svätcov zaradil sv. Vojtecha (významný aj u Poliakov), sv. Václava, sv. Ľudmilu, benediktínskeho opáta sv. Prokopa, sv. Anežku Českú a sv. Zdislavu z Lemberka. V Uhorsku sa najväčšej popularite tešili mučeníci sv. Svorad - Andrej a sv. Benedikt, čanádsky biskup Gerhard, svätci - králi sv. Štefan, sv. Imrich a sv. Ladislav a svätice z kráľovského rodu sv. Alžbeta Durínska a sv. Margita Uhorská. Títo národní svätci sa stali patrónmi krajín, svojim kresťanským životom boli nasledovaniahodnými vzormi už za života.

Doc. M. Slivka sa vo svojom príspevku zamýšľal nad úlohou svätca ako ochrancu, prostredníka, patróna, priateľa Krista. Zaoberal sa otázkami patrocínií kostolov a kláštorov, pričom na prvé miesto v oblasti strednej Európy postavil zasvätenia Panne Márii. J. Bándy zaujal účastníkov zaujímavými výsledkami jazykovedného bádania, v ktorom sa venoval problematike výskytu slova svätý a svätosť v knihe Izaiáša. M. Babic sa zameral na svätcov v 4. storočí a rozčlenil ich do šiestich kategórií - martýri, učitelia, mnísi, organizátori, askéti (eremiti), panny a vdovy. Každú skupinu osobitne charakterizoval. S veľkým prehľadom v problematike sa prezentoval V. Ježek, ktorý si za tému prednášky zvolil dualizmus alebo boj ducha a tela v sýrskej duchovnej tradícii. Dospel k záveru, že v sýrskej teológii bola neustále prítomná opozícia telo - duša, Boh - satan a východiskom z nej bola láska k Bohu. Do pohanskej slovanskej mytológie zablúdil M. Golema, ktorý v hagiografických legendách (napr. o sv. Jurajovi, či o sv. Kozmovi a sv. Damiánovi) nachádzal prvky predkresťanských náboženských predstáv.

Slovo o sakrálnej architektúre priniesla B. Pomfyová. Svoju pozornosť sústredila na kult relikvií a na spôsob a miesto ich uchovávania v ranostredovekých kostoloch. Do Konštantínopolu zaviedol účastníkov konferencie M. Hurbanič. Zaujali ho religiózne procesie pri obliehaní tohto mesta v rokoch 626 - 1453 a pôsobenie obrazov Krista a Bohorodičky. S veľkou zaujatosťou prednášala poľská bádateľka A. Pobóg-Lenartowicz o historickej výpovednej hodnote miraculí, životopisov svätých. Na príklade sv. Hedvigy Sliezskej a sv. Stanislava biskupa ukázala ich prínos pre poznanie konkrétnych historických reálií z rôznych oblastí života stredovekej spoločnosti. G. P. Hunčaga priblížil poslucháčom kanonizačný proces sv. Dominika, jednotlivé časti tohto procesu (translatio, petitio, informatio, publicatio), ako aj chronologické a historické okolnosti beatifikácie sv. Dominika.

Českého stredovekého filozofa, teológa a učiteľa Tomáša zo Štítneho si za tému prednášky vybrala J. Grollová. Veľmi prehľadne vysvetlila, akú úlohu zohrávali svätci, ich príkladný život, ale najmä ich výroky a myšlienky, v kázňach tohto autora. Ľ. Lukoviny porovnával Život Konštantína a Metoda so súdobou hagiografickou spisbou 8. - 10. storočia. Pripomenul aj hlboký význam maľovania - písania ikon ako úkonu, ktorý dokáže priblížiť človeka k Bohu. Až v štyroch prednáškach (K. Nádaská, L. Pacindová, I. Gerát, M. Lalíková) dominovala obľúbená uhorská svätica sv. Alžbeta. L. Pacindová spojila kult sv. Alžbety s výskytom špitálskych kostolov na území Slovenska v 13. - 16. storočí. O počiatkoch obrazového kultu sv. Alžbety referoval I. Gerát. Predstavil poslucháčom relikviár Alžbetinho tela z Marburgu, na ktorom sú v ôsmich scénach zobrazené skutky milosrdenstva - opera sv. Alžbety. Nový pohľad na gotické nástenné maľby v bývalej fare vo Zvolene a ich umelecko-historický a ikonografický rozbor priniesla M. Lalíková. Ich vznik zaradila do obdobia po roku 1462. Stredovekým nástenným maľbám bola venovaná aj prednáška J. Endrödiho. Podelil sa s účastníkmi o nové objavy po reštaurovaní malieb v kostole sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici.

Prehľad o atribútoch svätcov na stredovekých kachliciach stredoslovenskej banskej oblasti poskytla M. Mácelová. Zaujímavou obrazovou prezentáciou sa predstavil I. Graus v príspevku o postavení svätcov v laických rytierskych rádoch a záslužných vyznamenaniach. M. Orosová hodnotila na príklade sv. Barbory výtvarné dielo ako prameň pre dejiny odievania. Rokovanie prvej sekcie ukončila prednáška P. Maliniaka o problematike krížov na hraniciach majetkov.
V druhej sekcii prednášok bol každý deň členený do troch tematických blokov. V prvom z nich priblížil problematiku uchovávania ostatkov svätcov J. Unger. Podal stručný prehľad o vzniku tradície uchovávať ostatky svätých v rozličných relikviárových schránkach, ale aj ako súčasť oltárov a sakrálnej architektúry, pričom sa sústredil najmä na české prostredie. Príspevky ďalších autorov boli zamerané na ikonografický rozbor. B. Matáková analyzovala motív ryby na pamiatkach od počiatkov ranokresťanského obdobia až po barok.  P. Rusnák sa zameral na Pannu Máriu a jej osobitné miesto medzi svätými. H. Žažová a M. Kalinová zaujali rozborom stredovekých malieb v premonštrátskom kláštore v Lelesi. Pre mnohých neznáme osmanské janičiarske prostredie a osobnosť Hadži Bekatš Veliho priblížila poslucháčom X. Celnarová.
Najväčší priestor v druhej sekcii dostali príspevky z obdobia baroka. Kult sv. Norberta dominoval v referáte J. Pátka. Úcta zakladateľa premonštrátskej rehole sa v našom prostredí šírila vplyvom pôsobenia tejto rehole po prenesení jeho ostatkov do Prahy. Kult sv. Jána Nepomuckého vo vzťahu k nášmu územiu priblížila I. Ronaiová. Barokovými knihami zázrakov bola inšpirovaná prednáška M. Holubovej. Tieto knihy boli súčasťou významných pútnických miest, zaznamenávali sa v nich zázračné uzdravenia či iných udalosti, ktoré dokladajú rozličné prejavy úcty veriacich najmä voči Panne Márii. A. Škovierová doložila, ako sa kázne v 18. storočí inšpirovali životopismi svätých.

Hlavnou témou ďalšieho bloku boli pútnické miesta a púte ako slávnosti, ktoré mali za cieľ sprostredkovávať kontakt medzi veriacimi a svätcom. Zaujímavou metodológiou sa vyznačoval príspevok P. Žeňucha a K. Žeňuchovej, ktorí skúmali pútnictvo a ľudovú zbožnosť na základe dochovaných prozaických textov, napríklad rozprávok, pričom sledovali hlavne byzantskú liturgicko-obradovú tradíciu. D. Kodajová sa pokúsila o rekonštruovanie priebehu významných celonárodných, oficiálne organizovaných pútí, v ktorých dominovali mariánske pútnické miesta ako Šaštín, Ostrihom, Velehrad, ale aj Mariazell a Rím, na základe dobovej tlače z tretej tretiny 19. storočia. V týchto prameňoch je možné sledovať priebeh celej organizácie púte od zverejnenia správy o jej usporiadaní, až po záverečné dobové zhodnotenie. Poukázala na postupnú zmenu postoja účastníkov týchto pútí od tradične chápaného pútnika v zmysle homo viator k homo turistico, kde vo vnímaní účastníkov postupne prevažujú cestovateľské zážitky a umelecko-historické hodnotenia, resp. popisy navštívených chrámov a miest.

O svätcoch v živote mestečka Zborov informoval J. Adam. Sledoval problematiku spolupatrocínií farského kostola sv. Margity a zmien patrocínia kaplnky sv. Žofie v kaštieli mestečka Zborov. Doložil vzťah fundátorov z rodu Rákoczi a neskôr Aspremont k týmto objektom v období baroka, ktorí sa tu snažili uplatňovať svojich osobných svätcov. Príspevok V. Pawlikovej-Vilhanovej priblížil pre väčšinu prítomných takmer neznámu problematiku kresťanských svätých na africkom kontinente. Tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali v rokoch 1885 - 1886 boli neskôr podnetom pre vyhlásenie svätých ugandských mučeníkov.

Predposledný blok druhej sekcie bol venovaný problematike martýrstva a vnímania svätých v novodobých dejinách 19. a 20. storočia. Odzneli v ňom príspevky J. Randáka: Robert Blum - oběť a mučeník revoluce 1848, P. Macha: Martýrium ako heroizačný inštrument v slovenskom nacionalistickom diskurze, či M. Veleg Dnešní svätí - generačný boj. Nabitý prednáškový program bol ukončený sériou príspevkov M. Velega, J. Coraniča, M. Hubinu a M. Mikolášika, ktoré sledovali rôznorodé témy z novodobých dejín kresťanstva a budhizmu.

Program celej konferencie bol mimoriadne široko postavený a naplnený množstvom príspevkov. Zaoberali sa témou svätca a jeho funkcií v spoločnosti v období od počiatkov kresťanstva až po súčasnosť, a to nielen v tradične chápanom západoeurópskom kontexte, ale aj z pohľadu východo-kresťanských, resp. byzantských tradícií. Niektoré referáty sa zamerali viac na stredoeurópske prostredie, iné dokonca prekročili hranice Európy i hranice kresťanstva. Prednášajúci účastníci boli profesionálne z rôznych vedných disciplín - historici, historici umenia, archivári, etnológovia, religionisti a pod., čo umožnilo podnetnú konfrontáciu rozličných pohľadov k predneseným témam a zároveň naznačilo značnú šírku celej problematiky. Multidisciplinárnosť v rámci spracovávania tejto témy sa dnes javí ako nevyhnutná potreba, rovnako ako aj vytváranie možností a priestorov pre vzájomné stretnutia a dialógy. Rovnako dôležité je vedieť nasmerovať pozornosť odborníkov na určité konkrétne podnety a okruhy, pretože prílišná šírka problematiky môže byť na úkor jej vnímateľnosti pre zúčastnených úzko špecializovaných odborníkov.

Konferencia Svätec jeho funkcie v spoločnosti bola už tretím podujatím k cirkevným dejinám usporiadaným vyššie uvedenými organizátormi pod vedením R. Kožiaka a  J. Nemeša. Je mimoriadne potešiteľné, že sa im opakovane podarilo vytvoriť možnosť pre stretnutia, ktorých výsledkom boli aj príslušné zborníky. Snáď sa už teraz môžeme tešiť na podobný zborník aj z tohtoročného podujatia.   

Michaela Kalinová, Martina Orosová