V dňoch 21. – 22. septembra 2023 bola naša kolegyňa, garantka štúdia profesorka Katedry slovanských jazykov FF UMB Viktória Liashuk, doc., CSc., pozvaná s plenarnou prednáškou na Medzinárodnú vedeckú konferenciu Spisovateľ – Jazyk – Štýl (Международная научная конференция «Писатель–Язык–Стиль»), ktorú organizovala Katedra bieloruskej jazykovedy Filologickej fakulty Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku.

Vo svojom plenárnom vystúpení „Aspekty konceptualizacie národného spisovného jazyka bieloruskými a slovenskými spisovateľmi: porovnávacia analýza“ zaradenom na plenárne zasadnutie 21.09.2023 profesorka KSJ predstavila slovenskú bielorusistiku a slovakistiku, oboznámila vedecké auditórium so špecifikami formovania spisovných jazykov prostredníctvom umeleckej činnosti a predstavy o vlastnom spisovnom jazyku a jeho potrebe u zakladateľov spisovnej bieloruštiny Janka Kupalu a Jakuba Kolasa (v 20. st.) a ich predchodcovi Františkovi Bahuševičovi (v 19. st.) v bieloruskom kontexte, ktorý je typologicky totožný slovenskému kultúrnemu kontextu v 19. storočí v činnosti Ľudovíta Štúra a  štúrovských romantikov, ako aj prechodu do spisovnej slovenčiny u Sama Chalupku. Profesorka KSJ zúčastnila sa diskusie k vystúpeniam účastníkov konferencie v lingvistickej sekcii. V rámci činnosti na zahraničnej ceste  pracovala v Národnej knižnici Bieloruska s teoretickými zdrojmi k téme prednášky, stretla sa s bieloruskými študentmi z odboru slovakistika a ich kurátorkou doc. A. Sadovskou a pedagogóm slovakistom Mgr. P. Raagom ohľadom vyučovania slovenčiny v Bielorusku a na Slovensku a vyučovaním bieloruštiny a ruštiny na FF UMB. Študenti a učitelia hovorili o záujme spolupracovať na osvojovaní si slovenčiny s pedagógmi a študentmi FF UMB.

Naša kolegyňa bola prijatá dekanom filologickej fakulty doc. Serhejom Važnikom, CSc., ktorý vysoko ocenil jej vedeckú prácu na porovnávacom slovensko-bieloruskom poli, ako aj dlhodobú činnosť v bielorusko-slovenských kultúrnych a pedagogických vzťahoch.

Pracovná cesta bola dôležitá a prínosná najmä skúsenosťou vedeckého prístupu pri skúmaní slovanských jazykov v súčasnej spoločenskej situácii. Univerzitná veda a vyučovanie slovanských jazykov ako cudzích, ako aj aplikovanie súčasných poznatkov zo širšieho kultúrneho a vedného aspektu sa ukázalo ako základ plodnej diskusie a metodickej perspektívy. Ako cenné sa ukázali aj pozorované podnety na filologickej fakulte BŠU týkajúce sa kombinovaného vyučovania niekoľkých slovanských jazykov. Tematické zameranie konferencie a prednesené referáty poukázali na možnosti pripojenia vedeckých problémov a vyučovania slovanských jazykov v spoločnosti.