O projekte / About the project

 

Projekt s názvom Jazyk v meste - dokumentovanie multimodálnej sféry semiosféry jazykovej krajiny na Slovensku a z komparatívnej perspektívy  (Language in the City -Documenting the Multimodal Semiosphere of Linguistic Landscapes in Slovakia and in a Comparative Perspective) koncipoval a podal prof. Dr. Wolfgang Schulze, práce na projekte sa začali 1.7. 2019. Pod vedením tohto významného jazykovedca a vysokoškolského pedagóga sa v prvej fáze projektu v roku 2019 začali práce týkajúce sa získavania údajov (pretestov) a systematickej dokumentácie jednotlivých jazykových krajín. Pod vedením prof. Schulzeho a expertky Dr. Ilony Schulzeovej sa v dňoch 21. a 22.11. 2019 na Katedre germanistiky FF UMB v Banskej Bystrici uskutočnil aj prvý spoločný projektový workshop.  Na workshope sa zúčastnili všetci členovia riešiteľského kolektívu a súčasťou workshopu boli aj jednotlivé prezentácie malých tímov zodpovedných za dokumentáciu vybranej lokality v jednotlivých mestách.

Prof. Dr. Wolfgang Schulze nás 13.4. 2020 nečakane a náhle opustil. Riešiteľský tím v ňom stratil predovšetkým vzácneho človeka, erudovaného odborníka, vynikajúceho vedca a milého kolegu.

Po nečakanej smrti prof. Schulzeho sa stala vedúcou riešiteľkou projektu vedúca Katedry germanistiky doc. PhDr. Alena Ďuricová, PhD. Pod jej vedenim pokračuje riešiteľský tím v iniciatíve prof. Schulzeho, jeho projektových aktivitách a ďalšom vedeckom bádaní jazykovej krajiny.

 

Základné ciele a hypotézy

Projekt je zameraný na kvantitatívne a kvalitatívne zdokumentovanie a systematickú analýzu multimodálnej semiosféry jazykovej krajiny vybraných urbánnych lokalít na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Komárno) a na ich porovnanie s dvoma zodpovedajúcimi lokalitami v Nemecku (Mníchov, Erlangen) a v Maďarsku (Komárom, Békéscsaba). Projekt sa teda týka verejnej urbánnej komunikácie, vnímajúc verejné označenia vytvorené nápismi, resp. jazykovými prostriedkami (dopravné značenie, reklamné bilbordy, názvy ulíc, názvy miest, komerčné označenia názvov obchodov a štátnych budov atď.) ako informačné jednotky, ktoré môžu byť ako celok považované za verejné 'texty', s ktorými sa okoloidúci stretávajú. Projekt má za cieľ komplexné zdokumentovanie jazykovej krajiny vyššie uvedených častí miest, ponímajúc 'označenia' ako supertexty [angl. supertexts] (podľa Fixovej 1996), ktoré v sebe nesú široké spektrum multimodálnych typov prepájajúcich lingvistické a extra-lingvistické semiotické jednotky. Kontrastívny aspekt, ktorý zahŕňa súbežnú dokumentáciu dvoch vybraných jazykových krajín v Nemecku (Mníchov, Erlangen) a v Maďarsku (Komárom, Békéscsaba) má za cieľ odhalenie osobitostí danej lokality ako aj spoločných čŕt, ktoré môžu mať svoj pôvod v globalizácii, ako aj v spoločných územných a historických vzoroch. Okrem toho budú v čo najväčšej možnej miere zohľadnené dokumenty dokladajúce skorší charakter jazykovej krajiny, tak ako je tento zachovaný prostredníctvom historických fotografií alebo iných zdrojov, s cieľom sprístupniť diachrónnu perspektívu danej jazykovej krajiny. Kvantitatívne a kvalitatívne analýzy nebudú zamerané len na opis multimodálnych a (v prípade ich výskytu) multilingválnych charakteristík spolu s ich zodpovedajúcou sémantikou zo systémového, funkčného a historického hľadiska, ale tieto budú obsahovať aj celý rad doplňujúcich súvisiacich údajov, ako stupeň komercializácie jazyka, podiel cestovného ruchu, ekonomický, kultúrny, sociodemografický a právny rámec, ktoré podmieňujú alebo ovplyvňujú charakter skúmanej jazykovej krajiny. Východisko projektu tvorí hypotéza, že konkrétna intraurbánna jazyková krajina reprezentuje semiotický svet (semiosféru), pre ktorý je charakteristický vysoký stupeň multimodality, zastrešujúci jednak tradičný a jednak kreatívny aspekt verejnej komunikácie.

 

Basic objectives and hypotheses

The project concerns the quantitative and qualitative documentation and systematic analysis of the multimodal semiosphere of the linguistic landscapes of selected urban spaces in Slovakia (Bratislava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Komárno) constrasting them with two such spaces in Germany (Munich, Erlangen) and Hungary (Komárom, Békéscsaba). It hence concerns public urban communication taking the world of language-marked public signs (road signs, advertising billboards, street names, place names, commercial shop signs, and public signs on government buildings and so on) as information units the whole of which can be understood as public ‘texts’ by-passers are exposed to. The project aims at comprehensively documenting the linguistic landscapes of the above-mentioned inner-city regions taking ‘signs’ as supertexts (in the sense of Fix 1996) that include a wider range of multimodal patterns linking linguistic and non-linguistic semiotic units. The contrastive perspective that includes the parallel documention of two selected linguistic landscapes in Germany (München, Erlangen) and Hungary (Komárom, Békéscsaba) aims at unveiling local particularities as well as commonalities that may be grounded in patterns of globalization as well as common areal and historical patterns. In addition, documents of earlier patterns as preserved in historical photographs and other sources will be referred to the extent possible in order to reveal diachronic aspects of the given landscapes. The quantitative and qualitative analyses will not only describe the multimodal and (if given) multingual patterns together with their semantics from a systematic, functional, and cultural point of view, but will also consider a wide range of co-data, such as degrees of language commodification, economic, cultural, sociodemographic, touristic, and legal patterns that control or account for the patterns of the linguistic landscapes at issue. The project starts from the hypothesis that inner-urban linguistic landscapes represent a semiotic world (semiosphere) that is characterized by a high degree of multimodality, covering both traditional and creative aspects of public communication.