Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

Z histórie polonistiky

Polonistika v Banskej Bystrici vznikla v r. 1997 a je najmladším polonistickým pracoviskom na Slovensku. Poľský jazyk, spolu s ďalšími slovanskými jazykmi, bolo možné do septembra r. 2007 študovať na Katedre slovanských jazykov Filologickej fakulty UMB. Po jej zlúčení s Fakultou humanitných vied zostali v ponuke polonistika a rusistika, ktorých výučbu spočiatku zastrešovala Katedra európskych kultúrnych štúdií a slovanských jazykov a neskôr obnovená Katedra slovanských jazykov FF UMB.

Prvé dva roky bolo realizované iba bakalárske štúdium. V r. 1999 sa prvýkrát otvorilo päťročné magisterské štúdium poľského jazyka a kultúry v kombinácii s anglickým, francúzskym, nemeckým, ruským, slovenským a istý čas aj talianskym, srbským a španielskym jazykom. Počet študentov sa každý rok zvyšoval - z počiatočných dvoch v roku 1997 na 21 v ak. roku 2007/2008. V súčasnosti je možné poľštinu na UMB študovať samostatne alebo v kombinácii s angličtinou, nemčinou a taliančinou. Študijné skupiny majú na oboch stupňoch denného štúdia v priemere 10 študentov. Od ak. roka 2009/2010 sa realizuje aj externé štúdium (momentálne sú otvorené dva ročníky). Doteraz študijný program poľský jazyk a kultúra so zameraním na prekladateľstvo a tlmočníctvo úspešne ukončilo 90 magistrov a traja z nich v rámci uvedeného programu získali aj titul PhDr.

Budovanie nového študijného programu v podmienkach spoločenskej transformácie nebolo ľahké. Chýbali didaktické pomôcky, často sa menilo personálne obsadenie katedry, obsahové zameranie programu bolo nevyhnutné prispôsobovať meniacim sa požiadavkám na absolventov a potrebám trhu. Spočiatku bolo štúdium orientované najmä filologicky, hoci polonistika získala akreditáciu v rámci odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo. Viac ako polovicu náplne programu predstavovali široko chápané teoretické poznatky z oblasti jazykovedy, literárnej vedy, histórie, reálií Poľska, komparatistiky a precvičovanie komunikačných zručností. Translatologicky zamerané predmety, v rámci ktorých sa pozornosť sústreďovala na nácvik prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie, boli iba doplnením predchádzajúcich blokov. Situácia sa zmenila po zavedení zásad Bolonského procesu a najmä po komplexnej akreditácii. Nevyhnutnosť rozdeliť štúdium na tri stupne a jeho náplň prispôsobiť požiadavkám určeným Akreditačnou komisiou sa stala príležitosťou zmeniť tradičný prístup k polonistickému štúdiu v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo a zaviesť celý rad transformácií. So základnými pojmami z translatológie, dejinami tejto disciplíny, dejinami prekladu na Slovensku, opisom jazykového systému slovenčiny a jazykovou kultúrou slovenčiny sa študenti oboznamujú v rámci spoločného základu na bakalárskom stupni. V prvých troch rokoch štúdia sú im sprostredkované aj teoretické poznatky z polonistiky, dejín Poľska a poľskej kultúry (vrátane sociokultúry), učia sa používať praktickú poľštinu v rôznych komunikačných situáciách, konzekutívne tlmočiť jednoduché texty a nadobúdajú tiež základné prekladateľské zručnosti pri prekladoch vybraných odborných textov (úžitkových, reklamných, administratívnych). Tento filologicko-kulturologicko-translatologický stupeň predstavuje východisko pre získanie prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie na magisterskom stupni. Tu sa osobitný dôraz kladie na praktické zvládnutie procesov spojených s konzekutívnym a simultánnym tlmočením v reálnych situáciách, prekladom náročnejších ekonomických, právnych a vedeckých textov. Študenti tiež dostanú základy umeleckého prekladu. Takmer všetky cvičenia a semináre sú teda venované nácviku prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie (do študijného programu sú zaradené iba tri „

isto“ lingvistické predmety - Textová lingvistika, Spisovná poľština v oficiálnej komunikácii a Lexikografia a jeden literárnovedný - Poľská literatúra v čase globalizácie). Každodenná prax a možnosti zamestnať sa, ktoré naši absolventi majú, dokazujú, že takéto smerovanie má zmysel, pretože odráža požiadavky trhu, čo prispieva k udržateľnosti a rozvoju polonistiky v aktuálnych socioekonomických podmienkach, keď v celej Európe zanikajú tzv. „malé“ študijné programy, ktoré sú vnímané ako nepotrebné.

Príprava prekladateľov a tlmočníkov z/do poľského jazyka na vysokej úrovni by nebola možná bez skúsených vedecko-pedagogických pracovníkov. Na tomto mieste treba úprimne priznať, že bez podpory poľských vysokoškolských pracovísk by sa realizácia výučby v ostatných rokoch dala zabezpečiť iba ťažko. Od r. 2005 sú garantmi študijného programu poľský jazyka a kultúra renomovaní poľskí profesori – prof. dr hab. Józef Kąś z Jagelovskej univerzity v Krakove, od r. 2008 prof. dr hab. Urszula Żydek-Bednarczuk zo Sliezskej univerzity v Katoviciach a od r. 2012 prof. dr hab. Władysław Śliwiński z Jagelovskej univerzity v Krakove. Vďaka svojej vedeckej erudícii a dlhoročným pedagogickým skúsenostiam, ktoré odovzdávali a ďalej odovzdávajú mladším kolegom, obrovskou mierou prispeli k rozvoju banskobystrickej polonistiky.

Hoci pracovníkov polonistiky nie je veľa, môžu sa pochváliť viacerými vedeckými počinmi. V prvom rade treba spomenúť medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Výučba slovanských jazykov ako cudzích v slovanskom prostredí – súčasný stav a perspektívy, ktorú organizačne zabezpečovali práve pracovníci polonistiky a ktorá bola venovaná výučbe blízko príbuzných jazykov. Výstupom plodnej vedeckej diskusie je konferenčný zborník vydaný pod redakciou Gabriely Olchowej. V tom istom roku bola započatá tradícia organizovania medzinárodných vedeckých seminárov pri príležitosti Dňa nezávislosti Poľska. Prvý bol nazvaný Kultura, literatura i język w nauczaniu języka polskiego jako obcego. Ďalšie sa uskutočnili v rokoch 2010 (Między dawnymi a nowymi czasy) a 2012 (Polsko-słowacki dialog międzykulturowy). Ich nosnými témami boli aktuálne problémy vzťahu jazyka a kultúry v súčasnej spoločnosti a slovensko-poľské jazykové kontakty. V apríli roku 2009 prof. dr hab. Urszula Żydek-Bednarczuk pripravila odborný seminár Językoznawcze i kulturowe aspekty reklamy, na ktorom sa okrem našich študentov a pracovníkov zúčastnili aj študenti kulturológie zo Sliezskej univerzity v Katoviciach. Nateraz ostatnou vedeckou aktivitou banskobystrickej polonistiky bolo podujatie realizované v apríli 2013 v spolupráci so spoločnosťou „Bristol“ a Školou poľského jazyka a kultúry Sliezskej univerzity v Katoviciach (Szkoła Języka i Kultury Polskiej Uniwersytetu Śląskiego) pod názvom Język w kulturze, kultura w języku. V prvej časti vedeckého seminára vystúpili s prednáškami poprední zahraniční i domáci odborníci z oblasti výučby poľštiny ako cudzieho jazyka a v druhej sa študenti mohli vo forme praktických cvičení oboznámiť so zaujímavými lingvistickými a literárnovednými témami, ktoré im sprístupnili členovia spoločnosti „Bristol“ a hostia z Rzeszowskej univerzity v Rzeszowe.

Ďalšou vedeckou aktivitou polonistiky je vydávanie série zborníkov Język Polski i Kultura. Publikácia je hlasom domácich i zahraničných polonistov. Jej cieľom je propagovať poľský jazyk a poľskú kultúru na Slovensku a viesť vedeckú diskusiu umožňujúcu spoluprácu a výmenu skúseností medzi odborníkmi. Zatiaľ boli vydané dve časti (obe pod redakciou Gabriely Olchowej) – prvá bola venovaná didaktike poľského jazyka ako cudzieho a v druhej sa autori sústredili na aktuálne problémy jazyka, literatúry, kultúry a médií.

V súčasnom globalizovanom svete je vedecký pokrok a vzdelávanie odborníkov v rôznych oblastiach ľudkej činnosti nepredstaviteľný bez medzinárodnej spolupráce a výmeny skúseností so zahraničím. Od začiatku sa banskobystrická polonistika preto snaží dynamicky rozvíjať kontakty s poľskými vysokými školami a ďalšími polonistickými centrami v strednej Európe. Filozofická fakulta a Univerzita Mateja Bela má podpísané bilaterálne dohody o spolupráci s 27 univerzitami a vysokými školami v Poľsku. Polonistika však najintenzívnejšie spolupracuje s Rzeszowskou univerzitou, Sliezskou univerzitou v Katoviciach a Jagelovskou univerzitou v Krakove. Každoročne sa naši pracovníci a študenti zúčastňujú stáží v Katoviciach, Krakove, Poznani, Lubline alebo na polonistike v Ostrave. Našu katedru navštívili odborníci zo Sliezskej univerzity v Katoviciach, Akademie Techniczno-Humanistycznej v Bielsku-Białej, Univerzity v Zielonej Góre a Univerzity v Radome. Trikrát boli našimi hosťami aj študenti – slovakisti zo Sosnovca, ktorí si prvýkrát počas svojho štúdia mohli vyskúšať konzekutívne a simultánne tlmočenie v tlmočníckych kabínach. Naši študenti tiež využívajú možnosti prehĺbiť si jazykové zručnosti na letných školách poľského jazyka. Každoročne sa vďaka podpore rektora Sliezskej univerzity v Katoviciach prof. dr hab. Wiesława Banyśa a riaditeľky Szkoły Języka i Kultury Polskiej prof. dr hab. Jolanty Tambor môžu naši najlepší študenti bezplatne zúčastniť na letnej škole v Cieszyne. V ak. roku 2012/2013 sme započali spoluprácu s Instytutom Książki, Instytutom Pamięci Narodowej a spoločnosťou „Bristol“.

Okrem vedeckého aspektu práce na polonistike v Banskej Bystrici za veľmi dôležitý považujeme aj aspekt „mimoškolský“. Mgr. Gabriela Olchowa, PhD., ešte ako lektorka poľského jazyka, začala na katedre presadzovať zásadu vyučovať poľský jazyk a spoznávať široko chápanú poľskú kultúru prostredníctvom kontaktu s ňou v reálnych situáciách. Takýto prístup neskôr prevzali všetci lektori poľského jazyka, ktorí u nás pôsobili, a tak vznikla bohatá tradícia výletov do Poľska (Opole, Wrocław, Kraków, Warszawa, Zakopane atď.), stretnutí s významnými osobnosťami poľskej literatúry a kultúry – Andrzejom Stasiukom, Wojciechom Kuczokom, Kazimierzou Szczukou, ale aj Jozefom Marušiakom, poetických večerov – s Krzysztofom Lisowským, Marcinom Baranom, Zbigniewom Zadurom, Dariuszom Foksom, Wojciechom Wenclom, večerov vo Filmovom klube polonistov, výstav, prekladateľských dielní s Jozefom Marušiakom alebo cvičení z verbálnej a neverbálnej komunikácie vedených psychológmi z organizácie Self z Rzeszowa. Pozitívny ohlas zaznamenali aj večery a podujatia, ktoré pripravovali pod vedením lektorov študenti – kabarety, plesy polonistov, Andrzejki, veľkonočné posedenia, ale najmä Wigilia - vianočné posedenie pri hudbe spojené so spievaním poľských kolied, „živými“ jasličkami a tradičnou poľskou štedrovečernou večerou.

Väčšinu z uvedených podujatí by bolo ťažké zorganizovať bez pomoci inštitúcií, ktorým na rozvoji polonistiky v Banskej Bystrici veľmi záleží. Medzi inštitúcie, ktoré už dlhé roky podporujú našu polonistiku patria Poľský inštitút v Bratislave a Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Slovenskej republike (spolu s Konzulárnym oddelením). Ich predstavitelia pravidelne navštevujú študentov a pracovníkov, stretávajú sa s vedením univerzity a fakulty. Sú nápomocní nielen radami, ale prispeli aj k organizácii mnohých stretnutí, literárnych besied a prednášok. Zavŕšením vzájomnej spolupráce bolo založenie Centra poľského jazyka a kultúry pri Katedre slovanských jazykov FF UMB v októbri roku 2012. Tento krok považujeme za ďalšiu etapu v rozvoji banskobystrickej polonistiky.

Anita Račáková

Bližšie informácie v slovenčine nájdete tu.

Bližšie informácie v poľštine nájdete tu