Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

Z histórie katedry

Pod názvom Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy (KSLLV) sme zaradení do organizačnej štruktúry FF UMB od 1. 1. 2014. V súčasnosti katedru vedie doc. Ivan Jančovič, PhD., a spolu s ním má sedem členov a členiek. V čase vzniku samostatnej katedry (po rozdelení pôvodnej Katedry slovenského jazyka a literatúry) ju tvorilo deväť členov a členiek. Vedúcim katedry sa stal doc. Ivan Jančovič, PhD., členkami katedry boli prof. PhDr. Kristína Krnová, CSc. (do 2016), PaedDr. Zuzana Bariaková, PhD.; Mgr. Martina Kubealaková, PhD., a Mgr. Eva Pršová, PhD., členmi prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. (v tom čase s vedecko-pedagogickou hodnosťou docent), doc. PaedDr. Jozef Tatár, PhD., doc. PaedDr. Ľubomír Kováčik, PhD. († 2014), a Mgr. Henrich Jakubík, PhD.

Galéria bývalých členov a členiek katedry

Históriu katedry s prispením členov a členiek katedry spracoval Vladimír Patráš a preberáme ju tak, ako je uvedená aj na stráne KSJK.

Katedra slovenského jazyka a komunikácie (KSJK) a Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy (KSLLV) sú nástupníckymi pracoviskami Katedry slovenského jazyka a literatúry (KSJL), prirodzene a trvalo patria medzi vzdelávacie, vedeckovýskumné a kultúrno-spoločenské pracoviská s najdlhšou tradíciou v rámci moderného vysokého školstva v Banskej Bystrici, a teda aj v štruktúre Univerzity Mateja Bela. Netreba totiž zdôrazňovať, že slovenský jazyk a literatúra sa bytostne, hĺbkovo viažu s každým odvetvím, predmetom a disciplínou, ktoré si nárokujú na úspešné výchovno-vzdelávacie poslanie v slovenskom národnom spoločenstve a jeho výučbových systémoch. Katedra vznikla ako jedna z hlavných opôr prvej vysokoškolskej ustanovizne v bohatých dejinách Banskej Bystrice – Vyššej pedagogickej školy. Katedru zakladal Ivan Plintovič; pôsobil tiež ako jej prvý vedúci a neskorší prodekan pre štúdium. KSJL našla prvé usídlenie v budove niekdajšieho Sládkovičovho gymnázia pri Mestskom parku na Tajovského ul. 8 (stavba dokončená v r. 1914; dnes priestory Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela). Svoj priestor prvý raz otvorila študentom v akademickom roku 1954/55, teda pri 700-ročnom jubileu udelenia mestských výsad. V 50. rokoch do pedagogickej zostavy nastúpili Milan JurčoZdenko Kasáč, Viliam Marčok, Ján Matejčík a Ján Rakovský. 

Ústredným motívom katedrového života sa od počiatku na desiatky rokov stal program kvalifikovanej prípravy učiteľov-slovenčinárov s uplatnením na základných a neskôr (od akademického roku r. 1977/78) aj na stredných školách nielen v stredoslovenskom, ale aj širšom celospoločenskom meradle. Vysoko nasadená odborná úroveň vzdelávania a didaktickej prípravy predurčovala absolventov aj na plnohodnotné pôsobenie v kultúrnych inštitúciách, novinárskej oblasti, redakčnej práci, umeleckých odvetviach, múzejníctve a riadiacej sfére. Katedra v svojich prvopočiatkoch fungovala ako integrované pracovisko s ruským jazykom a literatúrou a zabezpečovala učiteľské štúdium v dvojkombinácii týchto disciplín.  

KSJL sa prvýkrát rozhodujúcim spôsobom personálne a odborne ustálila v dvoch vývinových obdobiach:

  1. ako zložka Pedagogického inštitútu  (1959 – 1964; jeho niektoré pracoviská krátke obdobie pôsobili v Martine) a
  2. ako organizačná jednotka následníckej samostatnej Pedagogickej fakulty (1964 – 1992; fakulta vznikla spojením banskobystrického a martinského inštitútu). V prvom období na katedru prišli ďalší učitelia Ján Findra, Eduard Gombala, Božena Kovalová, Elena Kriaková, Jozef Rešetár, Pavol Rohárik a Želmíra Tarcalová. Slovenčina sa na inštitúte študovala v trojkombinácii s ruštinou a občianskou výchovou, s dejepisom a výtvarnou výchovou, s angličtinou, francúzštinou a nemčinou. Tieto disciplíny sa v druhom období stali základom dvojkombinačného štúdia a tvoria štandardnú súčasť vzdelávacej ponuky katedry aj v dnešnej štruktúre univerzitných študijných programov. 

Ambiciózni členovia katedry popri základných pedagogických povinnostiach nezabúdali na pestovanie vedy a výskumu a na vlastný kvalifikačný rast. Úspešne bádali a tvorivo prispievali do rozvoja jazykovedy a literárnej vedy. Pozdvihovanie individuálnej a katedrovej úrovne sprevádzala hodnotná vedeckovýskumná a publikačná činnosť. Pri 20. výročí vzniku školy (1974) bolo na KSJL spracovaných už 7 kandidátskych dizertácií a 5 habilitačných prác, 12 vedeckých a populárno-náučných publikácií; je zdokumentovaná autorská spoluúčasť na 4 stredoškolských a 2 vysokoškolských učebniciach; členovia katedry zostavili 5 zborníkov vedeckých a odborných štúdií, vznikli desiatky časopiseckých vedeckých štúdií a boli publikované hodnotné konferenčné vystúpenia; do odborných kruhov a medzi kultúrnych záujemcov o problematiku jazyka a literatúry sa dostalo množstvo odborných a populárno-náučných článkov, recenzií a lektorských posudkov. 

Pedagogická fakulta sa v r. 1974 presťahovala do novozriadených priestorov na Tajovského ul. 40 v Banskej Bystrici. Vedenie KSJL načas prevzal Zdenko Kasáč a po jeho limitovanom odchode na lektorát v Štrasburgu opäť Ivan Plintovič. Katedra sa v tomto období personálne a vedeckopedagogicky vyprofilovala na vskutku univerzitnú úroveň. Pracovisko sa popri skúsenom Jánovi Sabršúlovi rozrástlo o garnitúru mladých perspektívnych učiteľov a vedcov s pedagogickými skúsenosťami získanými na základných a stredných školách. Časť z nich tvorili čerství absolventi Univerzity Komenského a domácej fakulty. Do personálnej zostavy takto pribudli Dagmar Bačíková, Jana Borguľová, Ľubica Geletová, Janka Klincková, Oľga Nemčoková, Jozef Paroš, Ida Púchyová, Brigita Šimonová a Emil Tvrdoň. Po vrchnostenskom nariadení o tzv. pozastavení vyučovania cudzích jazykov (okrem ruštiny) prešiel na KSJL z oddelenia romanistiky „utlmenej“  Katedry germanistiky a romanistiky ako didaktik Ján Homolka. Na konci 70. rokov na katedru ako jej zamestnanci nastúpili Mária Gašparová, Kristína Heisterová-Krnová a Zuzana Hurtajová. Na prelome 70. a 80. rokov ako externý kolega posilnil didaktickú vetvu Milan Ligoš; v rokoch 1984 – 86 pôsobil ako interný pracovník katedry. Sekretárske povinnosti na KSJL zabezpečovala Helena Šúrová. Po jej odchode do iného zamestnania na miesto nastúpila Jana Koleničková-Bačkorová. Po nástupe na materskú dovolenku J. Bačkorovú na katedre nahradila Zlatica Anderlová; na tomto mieste pôsobila od r. 1985 až do svojho odchodu do dôchodku (1996).  

Katedra sa v akademickom roku 1976/77 v dôsledku obsahovej a štruktúrnej prestavby pedagogických fakúlt vo vtedajšom federatívnom Československu vnútorne rozčlenila na dve spolupracujúce zložky – oddelenie na prípravu učiteľov 1. stupňa základných škôl a oddelenie na prípravu učiteľov 2. stupňa ZŠ a strednú školu. 

V polovici 80. rokov sa KSJL personálne a kvalifikačne plne doformovala a stala sa vedecky, odborne a osobnostne najsilnejším pracoviskom fakulty. Zásluhou garanta Jána Findru sa stala školiacim pracoviskom na získanie vedeckej hodnosti kandidáta vied (CSc.) a bolo jej priznané právo uskutočňovať habilitácie docentov a vymenúvacie konania profesorov. Na jej pôde v tom čase pôsobili 4 univerzitní profesori, 3 docenti, 10 odborných asistentov – väčšina už s vedeckou hodnosťou kandidáta vied (CSc.) a 1 asistentka vo vedeckej príprave. Popri interných zamestnancoch sa v tomto období v personálnom stave katedry nachádzali aj externí spolupracovníci Marta Gregová, František Kočiš, Božena Beerová-Machovičová, Anita Murgašová a Eugen Pauliny. 

Katedra si v tomto období predsavzala programovo, tvorivo udržiavať kontinuitu vedeckého, odborného, spoločenského a kultúrneho života a prínosne reagovať na moderné trendy a výzvy v jazykovede, literárnej vede a didaktike. Priamym pričinením vtedajšieho vedúceho katedry Jána Findru sa podarilo dotvoriť vskutku priaznivé podmienky na skupinový nástup generačne rovnorodej garnitúry nových členov katedry – napospol jej vlastných absolventov. Ihneď po ukončení  vysokoškolských štúdií nastúpil na svoje prvé a doteraz stále pracovisko Vladimír Patráš. Po krátkom čase s odstupom 1 – 3 rokov pribúdali ďalší kolegovia: Iveta Golemová-Dobríková, Alena Škapincová, Marianna Halajová-Stejskalová a Pavol Odaloš. Všetci takmer ihneď po nástupe na KSJL započali aj vedeckú prípravu. Findrov ďalekosiahly organizačný počin podfarbený vysokým prejavom dôvery voči mladým spolupracovníkom bol vo vtedajších československých podmienkach považovaný za ojedinelý. Vložená osobnostná investícia sa vedúcemu katedry a celému pracovisku vyplatila. Ján Findra ako vedúca osobnosť a s ním lingvisticky orientovaná súčasť nastupujúcej zostavy po krátkom čase získali neformálne, uznanlivé, dodnes funkčné pomenovanie„bystrická sociolingvistická škola. 

Katedra v štruktúre samostatnej Pedagogickej fakulty na konci 80. rokov nadobudla pevné, konkurencieschopné postavenie v rámci celej československej federatívnej republiky. Zásluhou koncepčnej, systermatickej práce katedrových vedení a vysokej osobnej zodpovednosti svojich členov sa KSJL úspešne prezentovala nielen v odbornej, ale aj v širšej kultúrnej verejnosti. Na pôde pracoviska sa organizovali prestížne vedecké semináre s účasťou osobností domáceho a zahraničného vedeckého a pedagogického života. Tieto vedecké podujatia podnietili aj upevňovanie jestvujúcich a nadväzovanie ďalších inštitucionálnych a osobných kontaktov s pracoviskami a osobnosťami doma a v zahraničí. V rámci činnosti pobočiek Slovenskej jazykovednej spoločnosti a Slovenskej literárnovednej spoločnosti pri SAV sa uskutočňovali odborné prednášky, metodologické, jubilejné a hodnotiace podujatia. Členovia katedry svojou aktívnou prítomnosťou a pôsobením vždy umocňovali hodnotu celoslovenských umeleckých súťaží a prehliadok (Akademický PrešovHviezdoslavov KubínChalupkovo BreznoSládkovičova RadvaňVansovej Lomnička a i.). 

Katedra vždy činorodo spolupracovala so študentmi, a to aj v mimoškolskej činnosti. Od polovice 80. rokov sa aktivizovalo študentské divadlo KNAP a študentský krúžok mladých literárnych tvorcov LITERA. Odkaz študentského literárneho zoskupenia trvalo a plodne žije v pokračovateľke s názvom LITERA 2, fungujúcej na pôde Štátnej vedeckej knižnice – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Umelecké pokusy a prejavy sa stali na katedre priam populárnymi aj v dnešných časoch, a to prostredníctvom študentskej súťaže umeleckej tvorivosti.  

Charakteristická dlhodobá personálna ustálenosť čerpajúca z osobnostnej spolupráce, vedeckej kontinuity a pedagogickej náročnosti sa prejavila na neustále vzrastajúcom renomé katedry. Nemožno nespomenúť pevné podložie týchto dlhodobo úspešných charakteristík – ľudsky priaznivé, prajné a kolegiálne prostredie, ktoré sa najmä povedomím nadväznosti a zásluhou osobností darí zachovávať do dnešných čias. KSJL sa všestranne potvrdzovala aj v ďalších obdobiach. Po r. 1989 sa jej vedúcim stal Eduard Gombala. Ján Findra po dôkladnom zvážení prijal výzvu na vstup do vrcholnej akademickej funkcie a v decembri 1989 bol zvolený za dekana Pedagogickej fakulty. Na začiatku 90. rokov sa po dlhoročnej nútenej „normalizačnej“ prestávke úspešne navrátili na katedrovú pôdu jej niekdajší členovia Milan Jurčo a Božena Kovalová. 

KSJL po získaní objektu bývalej Krajskej politickej školy zaujala nové pôsobisko v priestoroch na Komenského ul. 20. V budove s pracovným označením „PF 2“ mala okrem technicky vhodne vybavených pracovných priestorov poruke aj dlhoročne a trpezlivo zhromažďovaný katedrový knižničný inventár s bezmála 5 tisíckami bibliografických jednotiek, fungujúci vedno s časopiseckou a zborníkovou literatúrou. Materiálne predpoklady na ďalší rozvoj katedrového života a zvyšovanie odbornej a spoločenskej hodnoty jeho prejavov boli významne podporené. Tieto impulzy sa onedlho prejavili v zorganizovaní prvej medzinárodnej konferencie o komunikácii (1991). Podujatie, ktoré koncepčne a organizačne inicioval dekan fakulty Ján Findra, otvorilo dvere vzniku hodnotnej konferenčnej tradície s výrazným sociolingvistickým zameraním. Do dnešných dní sa na pôde pôvodnej katedry a jej následníckych zostáv uskutočnilo 6 reprezentatívnych podujatí tohto druhu.  

Predovšetkým zásluhou pracovného nasadenia dekana Pedagogickej fakulty Jána Findru a jeho blízkych spolupracovníkov v júli 1992 nadobudol účinnosť zákon o konštituovaní Univerzity Mateja Bela. Úsilia o vznik univerzitnej inštitúcie v Banskej Bystrici sa po rokoch úspešne zavŕšili na tretí pokus. Ján Findra sa stal prvým rektorom tejto spoločensky prestížnej ustanovizne vedy, vzdelávania a kultúry. 

Po vzniku UMB sa pôvodná Pedagogická fakulta organizačne rozčlenila na dve nástupnícke fakulty – Fakultu humanitných a prírodných vied a Pedagogickú fakultu UMB. Sústredenosť na učiteľské vzdelávanie, avšak so zameraním na rôzne typy škôl podnietila aj koncepčné rozdelenie pôvodnej KSJL na dve nové pracoviská. Na FHPV ostala pôsobiť katedra s pôvodným názvom a hlavnou orientáciou na vzdelávanie učiteľov SJL pre 2. stupeň ZŠ a pre stredné školy. Jej členka Janka Klincková sa stala prodekankou FHPV pre štúdium. Druhá nástupnícka Katedra materinského jazyka a literatúry sa stala súčasťou Pedagogickej fakulty. Dominantu poslania KMJL vytvorila príprava učiteľov SJL pre 1. stupeň ZŠ. Pôvodná katedra sa rozdelila aj personálne. V tomto období sa členmi KSJL stali ďalší mladí kolegovia z absolventského okruhu – Ivan Jančovič a Jaromír Krško; v 2. polovici 90. rokov nastúpili Lujza Borguľová-Urbancová a Henrich Jakubík; v roku 2003 nastúpila na miesto odbornej asistentky Zuzana Bariaková a o dva roky neskôr Martina Kubealaková. Ako riaditeľka novovzniknutého metodického centra sa internou pracovníčkou katedry stala Anita Murgašová. Katedre prospievalo aj pôsobenie externých spolupracovníkov – v polovici 90. rokov na jej pôde prednášali a viedli semináre Ján BosákSlavomír Ondrejovič, Imrich Sedlák a Andrej Turčan. 

Katedra sa v 90. rokoch iniciatívne zapojila aj do celouniverzitných úloh. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a na základe impulzu rektora UMB Jána Findru v r. 1993 na jej pôde vzniklo Metodické centrum pre zahraničných Slovákov. Zameralo sa na programovú starostlivosť o slovenských krajanov žijúcich v blízkom i vzdialenom zahraničí. Centrum potvrdilo svoju životaschopnosť v úvodnom kurze slovenského jazyka a kultúry pre krajanských spoluobčanov. Členovia KSJL ho pripravili ešte v jeseni 1993 s materiálnou podporou Nadácie pre pomoc krajanom pri Ministerstve zahraničných vecí SR. Z katedrovej zložky v r. 1995 vznikol celouniverzitný útvar Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov, ktoré funguje ako rektorátna zložka do dnešných dní. Vedúcou MC je Anita Murgašová. Katedra odpočiatku funguje ako odborný garant a častý realizátor odborno-metodických kurzov pre príslušníkov krajanských komunít, najmä učiteľov všetkých typov škôl, žurnalistov, kultúrnych pracovníkov a študentov. 

Na jar 1995 sa FHPV rozdelila na Fakultu humanitných vied (FHV) a Fakultu prírodných vied. Prodekankou pre štúdium a neskoršou dekankou FHV sa stala Janka Klincková. Katedra sa presťahovala z Komenského ul. opäť na Tajovského ulicu. Do novopridelených priestorov sa podarilo presunúť tzv. slovakistický seminár s vybudovaným a funkčným knižničným inventárom. Po rozmiestnení fondov a otvorení priestoru so štatútom študovne ho využívali učitelia a študenti všetkých jazykových katedier. Pod vplyvom nepríliš vydarených tzv. racionalizačných opatrení riadiacich orgánov však katedra musela v r. 2001 fyzicky odovzdať životaschopné a zmysluplne využívané zariadenie do ústrednej univerzitnej knižnice. Tak vedno so študentmi slovakistických disciplín prišla o hodnotný, efektívne štruktúrovaný a využívaný knižnično-informačný fond. Katedra v bloku K sídli a funguje dodnes. Vnútorne je rozčlenená na dve kooperujúce zložky – oddelenie jazyka a oddelenie literatúry. Vedúcim katedry sa v r. 1993 stal Vladimír Patráš. Pracovisko viedol do r. 1997, keď nastúpil do funkcie prorektora UMB pre vedu a výskum; súbežne bol pol roka (1998) povereným vedúcim katedry. V tom istom roku katedru načas viedla Kristína Krnová; po jej nástupe do funkcie prodekanky FHV pre štúdium sa vedenia ujal Jaromír Krško. Od r. 2001 do 2003 funkciu vedúcej KSJL vykonávala opäť Kristína Krnová. V r. 2003 – 2008 viedol katedru Ivan Jančovič. Sekretárske povinnosti v tomto období (od začiatku r. 1997) plnila Monika Masárová, po jej odchode na iné pracovisko Eva Hrčáková. Po presune E. Hrčákovej na Dekanát FHV (1998) za chod sekretariátu KSJL zodpovedala Iveta Voskárová, neskôr presunutá na Rektorát UMB. V rokoch 2008 - 2010 úlohy sekretariátu zabezpečovala Andrea Ľapinová. 

Doterajšia história potvrdzuje, že katedra patrí k stálym, dôležitým a potrebným pracoviskám FF UMB. Jej nosným poslaním je príprava učiteľov akademických predmetov v špecializácii slovenský jazyk a literatúra. Študenti v dvojstupňovom (bakalárskom magisterskom) štúdiu s európskou dimenziou (ECTS) v kombinačnej zostave získavajú pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie na druhom stupni ZŠ a na všetkých typoch  SŠ. 

Katedra nikdy nezabúdala ani na prestížnu prípravu ďalších generácií vedcov a bádateľov. Od získania práva uskutočňovať doktorandské štúdium v študijnom odbore 81-03-9 teória a dejiny slovenskej literatúry (1991) KSJL vyškolila 9 externých 2 interných doktorandov. Od r. 2005 v spolupráci s MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravila na akreditáciu  študijný program výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka pre zahraničných študentov UMB. 

Od akademického roku 2005/06 katedra zabezpečuje aj vzdelávanie v neučiteľskom študijnom programe slovenský jazyk a literatúra. V tomto okruhu je akreditované aj doktorandské štúdium. V štádiu príprav je ďalší študijný program doktorandského štúdia s celouniverzitným uplatnením a medzinárodnými garanciami všeobecná jazykoveda. 

Pozornosť v živote katedry si zasluhuje aj bakalársky neučiteľský študijný program v študijnom odbore publicistika. Na základe iniciatívy Milana Jurča a Vladimíra Patráša z r. 1996, po sondážnom prieskume postojov vo verejnosti voči ponuke, vyhodnotení výsledkov a po úspešnej akreditácii katedra od akademického roku 1997/98 zabezpečovala toto štúdium prostredníctvom externej formy. Program bol prvotne určený na zvýšenie kvalifikácie najmä činných žurnalistov miestnych, podnikových a regionálnych periodík a členov menejpočetných redakčných zostáv. V akad. r. 1999/2000 sa projekt stal súčasťou fakultnej ponuky aj v dennom štúdiu. Zmenené podmienky po vstupe nového vysokoškolského zákona do platnosti podnietili v r. 2004 utlmenie štúdia a zánik myšlienky rozvinúť ho na magisterský stupeň. Počas realizácie uvedeného programu katedra profesionálne a osobnostne pripravila viac ako 200 žurnalistov, zamestnancov verejnej správy a samospráv, kultúrnych pracovníkov, hovorcov a pod. Väčšina bakalárov publicistiky úspešne funguje v slovenskej mediálnej sfére, spravodajských agentúrach, komerčných organizáciách a i. Sedemročné „publicistické“ obdobie v živote katedry podnietilo aj vznik a rozvoj odborných, osobnostných a ľudských kontaktov. Na KSJL ako externí učitelia okrem kolegov z domáceho univerzitného prostredia pôsobili Oľga Bindasová, Eduard Chmelár, Drahoslav Machala, Jozef Mistrík, Peter Muríň, Danuše Serafínová, Ján Švidroň, Peter Valček, Juraj Vojtek a i. Na katedru ako pedagógovia prichádzali aj aktívni novinári Kveta Dašková, Mária Hlavandová, Ľubomír Homolka, Štefan Horský, Monika Kakašová-Pastuchová, Ivan Kapec, Ľubica Laššáková, Bela Lisáková, Alena Mesiariková, Ľubomír Motyčka, Vlasta Škarbová a ďalší. Katedra zabezpečovaním študijného odboru publicistika potvrdila oprávnenosť interdisciplinárnych vzdelávacích koncepcií a svoju univerzitnú orientáciu. V predstihu preverila aj novozavádzaný študijný model európskeho prenosu kreditov (ECTS). Získané skúsenosti našli svoje miesto v ďalších zámeroch a projektoch študijných odborov a študijných programov KSJL. Možno teda oprávnene konštatovať, že počas viac ako polstoročného tvorivého vedeckého, vedecko-pedagogického, publikačného, organizátorského a kultúrno-spoločenského jestvovania sa KSJL sformovala a do povedomia odbornej a širšej verejnosti dostala predovšetkým zásluhou renomovaných vedecko-pedagogických osobností. 

V dôsledku organizačných zmien vrámci UMB došlo k 1. septembru 2007 k zmene názvu KSJL na Katedru slovenského jazyka a literárnej vedy (KSJLV) a katedrové osadenstvo tvorilo 18 interných zamestnancov. V ňom 4 univerzitní profesori, z nich 1 Dr. h. c. s vedeckou hodnosťou DrSc.; 1 pôsobil na lektoráte slovenského jazyka a kultúry v Srbskej republike, 2 prednášali externe aj na zahraničnej univerzite (Česká republika, Srbsko), 4 docenti, 9 odborní asistenti – z nich 4 s akademickým titulom PhD., 1 asistent – súbežne pokračujúci v doktorandskom štúdiu v externej forme, 8 interní doktorandi, 1 docent – externý spolupracovník. Pokračujúce organizačné zmeny v rámci UMB opätovne zmenili personálnu štruktúru katedry. K 1. marcu 2008 sa KSJLV FHV UMB spojila s KSJL PdF UMB a od 1. septembra 2008 figuruje v štruktúrach FHV UMB ako Katedra slovenského jazyka a literatúry s oddelením prekladateľstva a tlmočníctva.  

Katedra má široko rozvinutú aj medzinárodnú zmluvnú a nezmluvnú vedeckú spoluprácu. Jej formami sú prednáškové pobyty, účasť na vedeckých podujatiach, vzájomné poskytovanie možností na prezentovanie vlastných výsledkov vedy a výskumu, výmena publikácií, spoločné vedecké projekty s príbuznými pracoviskami na Slovensku i v zahraničí. KSJL spolupracuje s týmito zahraničnými partnermi: Česká republika – Praha, Brno, Karviná, Opava, Olomouc, Ústí nad Labem; Poľsko – Opole, Bydhošť, Lublin, Olštýn, Lodž, Štetín; Maďarsko – Budapešť, Békešská Čaba; Ukrajina – Užhorod;  Nemecko – Konstanz, Mníchov; Srbsko – Belehrad, Nový Sad; Chorvátsko – Rijeka; Slovinsko – Maribor; Veľká Británia – Londýn. 

Členovia KSJL sa v rokoch 1992 (od vzniku UMB) – 2006 aktívne zúčastnili na viac ako 220 domácich a medzinárodných vedeckých sympóziách, kongresoch, konferenciách, kolokviách a pracovných seminároch. O účasti a úrovni ich vystúpení svedčia stovky zahraničných a domácich ohlasov, časté a pravidelné pozvania na prednášky, študijné a lektorské pobyty a pod.  4 členovia katedry boli v uvedenom období zapojení do 4 grantových úloh VEGA a KEGA a 1 inštitucionálneho grantového projektu na FHV. T. č. (2006) 6 pracovníkov rieši 2 grantové vedeckovýskumné úlohy, ktorých nositeľom je katedra; 1 interdisciplinárny grantový projekt sa nachodí v štádiu príprav. 1 člen katedry v r. 2000 ako spoluriešiteľ ukončil medzinárodný grantový projekt. KSJL v uvedenom období zorganizovala 12 medzinárodných vedeckých konferencií. V prepojení s participujúcou KSJL PdF UMB pripravila 6 medzinárodných sociolingvistických konferencií – majú pravidelný 3-ročný interval. Členovia katedry spolu s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV v Bratislave zorganizovali XIV. slovenskú onomastickú konferenciu. Členovia oddelenia literatúry pripravili 4 vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou. 

Dominantu vedeckovýskumného, pedagogického a publikačného záujmu členov KSJL aj naďalej tvorí lingvistická,  literárnovedná, didaktická a aplikovaná problematika obohatená o výrazný interdisciplinárny rozmer. V týchto oblastiach tvoriví zamestnanci katedry dosahujú domáce, ale i medzinárodné úspechy s patričným ohlasom. Tie sa v transformovanej podobe dostávajú aj do vlastného vysokoškolského štúdia slovenského jazyka a literatúry vo všetkých funkčných študijných programoch a formách. Renomé katedry a prestíž jej členov sa prejavuje vo viacerých oceneniach na univerzitnej, celoslovenskej a medzinárodnej úrovni, v mnohých hodnotných pozvaniach do domácich a zahraničných vedeckých orgánov, odborných komisií, expertíznych zostáv na najvyššej úrovni a pod. Tento fakt vystupuje navonok ako presvedčivý obraz úspešnosti tohto pracoviska. Smeruje aj dovnútra ako výrazný motivačný činiteľ, zabezpečujúci fungovanie Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UMB aj v ďalších obdobiach a podporujúci optimistické pracovné a osobnostné rozpoloženie jej terajších a budúcich členov.


10 rokov Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Edit. V. Varinský. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela - Filozofická fakulta, 2005. 32 s. ISBN 80-8083-067-3
20 rokov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici 1954 – 1974. Zost. M. Firc. Martin : Osveta, 1975. 140 s. 
KRŠKO, J.: Katedry slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. In: Slovenská reč, 66, 2001, č. 3, s. 157  160. 
Na prelome času. Zost. a zodp. red. M. Štilla. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta, 1991. 311 s. ISBN 80-85162-29-6 
PATRÁŠ, V.: Osobné a pracovné zápisky 1991  1998. (Súkromný archív autora.)
Unde et quo vadis Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela? Edit. M. Štulrajter. 2004. Banská Bystrica : FHV Univerzity Mateja Bela, 2004. 224 s. ISBN 80-8055-889-2 
Univerzita Mateja Bela : Desať rokov rozvoja a perspektív. Red. J. Michal. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2003. 297 s. ISBN 80-8055-672-5 
Univerzita Mateja Bela : Tradície a perspektívy. Red. M. Murgaš. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1999. 208 s. ISBN 80-8055-248-7