O hybridite a kreolizácii v preklade a translatológii v Banskej Bystrici

Téma hybridizácie a kreolizácie v procese translácie i v samotnej interkultúrnej komunikácii nie je nová. Translácia je totiž vo svojej podstate najtypickejší hybridný a hybridizujúci jav. I v translatologických prístupoch už má svoje zastúpenie. Je však výsostne aktuálna a v dôsledku čoraz výraznejšieho a expanzívnejšieho prestupovania kultúr, sprevádzaného a podporovaného masmediálnymi technológiami si žiada dôslednejšie uchopenie. Hybridita ako vlastnosť, hybridizmus ako jav, hybridizmy ako výsledky hybridizácie, hybridizácia ako proces – to sú len čiastkové podporné piliere uvažovania v danej výskumnej oblasti. Príčiny či (aj) dôsledky možno hľadať v stretoch kultúr, systémov, jazykov, textov, žánrov a štýlov, v snahe o rovnováhu, príp. etablovanie nových komunikačných foriem a pod. 

Kreolizácia reprezentuje v Popovičovej prekladateľskej terminológii harmóniu, vyrovnanie napätia medzi iným a naším, medzi exotizáciou a naturalizáciou, medzi ponechávajúcimi a nahradzujúcimi prekladovými riešeniami. Aký je teda reálny vzťah medzi hybriditou a kreolizáciou? Recipročný, disjunktný, kooperatívny... alebo? Je kreolizácia spravidla optimálnou prekladateľskou stratégiou? Aké sú formy hybridity vo východiskových a cieľových komunikátoch? Aké stratégie a riešenia odporúčať prekladateľom a tlmočníkom pri hybridných komunikátoch? Široká téma, ktorá podporuje interdisciplinárny prístup, otvára priestor i na úvahy o žánrovej hybridite, komunitárnom tlmočení, medzijazykových kontamináciách a interferenciách či štýlových prestupoch a môže smerovať k evalvačným stanoviskám o opodstatnenosti hybridity a kreolizácie v konkrétnej situácii.

Tento invenčný výskumný areál sa otvoril dňa 6. apríla 2016 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici účastníkom 12. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie Preklad a tlmočenie. Hlavným organizátorom bola Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s Občianskym združením Filológ a Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici. Podujatie slávnostným príhovorom otvorili prorektorka pre pedagogickú činnosť UMB, doc. PhDr. Janka Klincková, PhD. a prodekan pre pedagogickú činnosť Filozofickej fakulty UMB, PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Úvodnú časť konferencie uzatváral príhovor riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice, PhDr. Oľgy Laukovej, PhD.

Po slávnostnom otvorení konferencie nasledovala plenárna prednáška významného austrálskeho translatológa pôsobiaceho v španielskej Tarragone, profesora Anthonyho Pyma s názvom Reinventing Communicative Translation (Objavovanie komunikatívnej translácie), ktorá do spoločenskej sály Štátnej vedeckej knižnice prilákala obrovské množstvo akademikov, poslucháčov translatológie, ale i odbornú verejnosť. Po diskusii a krátkej prestávke rokovanie pokračovalo v komornejšej atmosfére v štyroch sekciách: všeobecná translatológia, umelecký preklad, odborný preklad a tlmočenie. Pojmov hybridity a kreolizácie v translačnej a translatologickej sfére sa z rôznych uhlov pohľadu ujali desiatky translatológov zo šiestich európskych krajín: Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Španielska a Rakúska.

V sekcii všeobecnej translatológie pod moderátorskou taktovkou PhDr. Anity Huťkovej, PhD. a PhDr. Martina Djovčoša, PhD. ako prvá vystúpila doc. Mgr. Marketa Štefková, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave s príspevkom Hybridné formy prekladu a tlmočenia v komunitárnom a úradnom kontexte. Pokúsila sa presnejšie vymedziť obsah a rozsah pojmu úradný preklad, resp. tlmočenie a komunitárne tlmočenie. Po nej nasledovala prednáška Boglárky Bartók z Univerzity v Miškovci s názvom Retranslation – Varieties of Translating Proper Names in Shakespeare’s A Midsummer Night’s Dream (Retranslácia – rozdiely v preklade vlastných mien v Shakespearovom Sne noci svätojánskej). Zamyslela sa v nej nad prekladateľskými stratégiami, ktoré je potrebné použiť pri preklade vlastných mien, v snahe zachovať pôvodné čitateľské asociácie a odkazy na grécku mytológiu. V popoludňajších hodinách sa publiku v sekcii všeobecnej translatológie prihovárala Dr. Dorota Chłopek z Technicko-humanitnej akadémie v Bielsku-Białej príspevkom Aspect of English Constructions Contrasted with 'Hybrid' Aspectuality in Polish Renditions (Slovesný vid anglických konštrukcií versus hybridný vid v poľských prekladoch). Potom nasledovali štúdie troch autoriek, doktorandiek, z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. PhDr. Miroslava Melicherčíková si položila otázku, či obsahuje profil študentov OPT znaky hybridity, pričom sa zamerala na študentov v 1. a 2. ročníku bakalárskeho štúdia. Mgr. Lucia Čendulová predstavila významnú osobnosť ruskej prekladovej tvorby na Slovensku,  Jána Ferenčíka. Popoludňajší blok sekcie všeobecnej translatológie uzavrel príspevok Mgr. Marianny Bachledovej s názvom Translingválna evolúcia mému. Predstavila v ňom popkultúrne mémy, ktoré sa aj prostredníctvom translingválnej evolúcie dostávajú do slovenského kultúrneho priestoru.

Sekciu umeleckého prekladu otvorila prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, prednáškou o kreolizácii v preklade Puškinovej prózy. Príspevkom s názvom Niekoľko poznámok k Bakošovým prekladom prác ruských formalistov (B. Ejchenbaum: Ako je napísaný Gogoľov plášť?) na ňu nadviazala jej kolegyňa, doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. PhDr. Dušan Tellinger, CSc. sa v referáte Kreolizácia/hybridizácia kultúr pri preklade umeleckej literatúry zameral na preklad postkoloniálnej literatúry, pričom rozanalyzoval preklad knihy Khaleda Hosseiniho Tisíc žiarivých sĺnk. Po prestávke, keď moderátorskú štafetu v sekcii umeleckého prekladu prevzal Mgr. Marián Gazdík, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odzneli okrem jeho príspevku o časových a kultúrnych aspektoch pri preklade románu Daniela Defoa Roxana, ďalšie tri prednášky.  Mgr. Zuzana Puchovská, PhD. z tej istej fakulty prezentovala štúdiu s titulom Jazykovedný prístup k analýze prekladu umeleckého textu: otázka francúzskych minulých časov a pojmov naturalizácia a hybridizácia, Mgr. Marián Kabát ponúkol výsledky svojho dotazníkového prieskumu o tom, či čitateľom umeleckej literatúry vyhovuje v preklade úplná naturalizácia, alebo by prijali aj exotizujúce riešenia prekladateľských problémov. Napokon si účastníci vypočuli prezentáciu Mgr. Barbory Vinczeovej, doktorandky z Filozofickej fakulty UMB, zameranú na analýzu prekladateľských stratégií v literatúre pre deti.

O nemenej zaujímavých témach a otázkach sa diskutovalo aj v sekcii odborného prekladu. Hneď prvú nastolil moderátor tejto sekcie a zároveň autor prvého príspevku Mgr. Milan Pišl, PhD. z Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity. Na príklade skúseností z praktického vyučovania zhrnul problematické znaky práce s CAT-nástrojmi a zamyslel sa nad tým, či je nadmerné používanie techniky príčinou hybridizácie. Doc. Dr. Erika Kegyes z Univerzity v Miškovci hovorila o prekladateľských problémoch a terminologických variáciách v logistike, PhDr. Ingrid Cíbiková, PhD. z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zasa o hybridizácii jazyka vo svete a na Slovensku, pričom poukázala na nekritické preberanie globalizmov, presakovanie slangu do spisovného jazyka, stieranie hraníc medzi vyšším, spisovným a nižším, bulvarizovaným jazykom. Moderátorka druhého bloku sekcie odborného prekladu, doc. PhDr. Klaudia Bednárová-Gibová, PhD. z Prešovskej univerzity, vystúpila s príspevkom Hybridity in EU-ese: a Pan-European Harmonization and/or National Disharmony in Translation? (Hybridita v textoch Európskej únie: paneurópska harmonizácia alebo národná disharmónia v preklade?), v ktorom sa venovala mikro- a makrotextuálnym znakom pan-európskych hybridných textov. Pestrú paletu tém obohatila Zuzana Rajčáková, M.A. z Univerzity Komenského v Bratislave o Efektívne korektúry marketingových textov a autorská dvojica Mgr. Emília Perez, PhD. a Mgr. Andrej Zahorák z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre o informácie týkajúce sa titulkovacích štandardov pre nepočujúcich v slovenských televíziách. Rokovanie v sekcii odborného prekladu uzavrela Mgr. Anita Račáková, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela štúdiou o hybridizácii v prekladoch textov z oblasti rodovej rovnosti.

V sekcii tlmočenia, moderovanej doc. PhDr. Zuzanou Bohušovou, PhD. a Mgr. Pavlom Švedom, PhD., ako prvá vystúpila Mag. Dr. Zita Veit z Univerzity v Grazi s  aktuálnou témou komunitného tlmočenia. Autorská dvojica Mgr. Pavol Šveda, PhD. a Mgr. Ivo Poláček z Univerzity Komenského v Bratislaveporovnávali, ako sa jednotlivé univerzity snažia reagovať na signály trhu s prekladom a tlmočením. Ich kolegyne, Mgr. Stanislava Moyšová, PhD. a Mgr. Silvia Vertanová, PhD., predstavili poslucháčom publikáciu „Tlmočník ako rečník“. Mgr. Soňa Hodáková, PhD. z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre oboznámila účastníkov s výsledkami svojho interdisciplinárneho výskumu o vlastnostiach pozornosti a ich funkcii v procese tlmočenia. Bodku za rokovaním v sekcii tlmočenia dala doc. PhDr. Zuzana Bohušová, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela svojím príspevkom Tlmočenie a hudba, v rámci ktorého publikum zaujala aj praktickými ukážkami z tlmočenia hudby do posunkovej reči počas hudobnej súťaže Eurovízia.

Fundovaní rečníci s rozmanitými zaujímavými témami spracovanými z rôznych aspektov, či obohatenými o ďalší rozmer, boli zárukou kvality aj tohto ročníka konferencie Preklad a tlmočenie. O jej plynulý priebeh sa z hľadiska porozumenia cudzojazyčných príspevkov priebežne starali i študenti translatológie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, ktorí príspevky podľa potreby simultánne tlmočili. Počas konferencie boli vytvorené podmienky na formálnu i neformálnu výmenu odborných názorov a skúseností, ako aj nadväzovanie profesionálnych kontaktov. Veríme, že živé vedecké diskusie prinesú svoje plody v podobe spoločných projektov, prípadne príspevkov na ďalšom ročníku tejto konferencie, na ktorý už teraz všetkých srdečne pozývame. Ešte predtým sa však môžeme tešiť na zborník príspevkov z tej tohtoročnej.

Viac vo Fotogalérii Katedry translatológie:https://www.ff.umb.sk/katedry/katedra-translatologie/fotogaleria/medzinarodna-vedecka-konferencia-preklad-a-tlmocenie-xii.html

Anita Huťková a Miroslava Bajusová